Späť na fotografie - hotel Golden Sands, Agios Georgios south, Korfu, 2008

Termín: september 2008
CK: Tatratour
Stredisko: Agios Georgios, Korfu
Hotel: Golden Sands
Počet osôb: 3
Vybavenie:Minolta Dynax D5, kamera Panasonic, GPS eMap, iGo, mapa Corfu 1:100 000 od FaB, sprievodca po Korfu

Pred návratom do Agios Georgios na Korfu

V stredisku Agios Georgios south som bol v roku 2006, ibaže v hoteli Palm Beach (v súčasnosti Sandy Beach Resort). Keď si ho manželka vybrala za miesto opätovného strávenia dovolenky, znamená to, že sa jej páčila pláž. Keď som s tým súhlasil ja, znamená to, že tam ešte zostali miesta, kde sa oplatí ísť pozrieť. Možno Paxos - Antipaxos, možno aj niečo na ostrove a možno aj nejaký ten bike na rozhýbanie zlenivelej telesnej schránky v prostredí zvýšenej vlhkosti a okolitej teploty. Takže... - ...uvidíme, poriešime a po návrate dám vedieť.

Po návrate do strediska Agios Georgios juh (south či Argirades)

Návraty sú charakteristické tým, že sa na ne tešíme (pokiaľ sme v mieste návratu niečo nespáchali...) a sme zvedaví, čo sa v danom mieste zmenilo. Po mojom návrate do dediny Agios Georgios môžem povedať, že zvedavosť v tomto stredisku nie je namieste. Nezmenilo sa tu totiž takmer nič. Niektoré tváre som síce nespoznával, ale to sa možno iba vymenili turisti, sem tam nejaký personál, zostarli majitelia obchodov a taverien, prípadne som si ich počas predchádzajúceho pobytu nevšimol. Všetko ostatné som si pamätal, ešte aj tých roznášačov melónov a "sexi donuts", dokonca aj ten slamený klobúk týpka španielskeho výzoru s dvoma košíkmi pod pazuchou, čo tie donuts roznášal.
Jednou zo zmien bol nárast počtu slnečníkov a lehátok pred bývalým hotelom Palm Beach (dnes Sandy Beach Resort), druhou premenovanie zmieneného hotela, treťou uzavretie niektorých taverien v stredisku štvrtú zmenu som si nevšimol. Ale pripúšťam, že mohla byť ešte aj piata - ak o nejakej viete, dajte vedieť aj mne.

Hotel Golden Sands

O tomto hoteli som predtým čítal väčšinou chvály, tak som bol naozaj zvedavý, ako sa tu budem cítiť ja, človek nenáročný, učene povedané aj Homo sapiens easy funny. Dobre. Teda, dobre som sa cítil v tomto hoteli.
Hotel Golden Sands vyzerá zvonku ako hotel, zvnútra ako hotel, sprava ako hotel, ba dokonca aj zľava ako hotel. Zozadu neviem, ja totiž pozerám dopredu a občas aj doboku (ak sa mi podarí otočiť hlavu na krku). Má klasickú recepciu, lobybar (či ako sa ten kútik s prázdnymi fľaškami nazýva), dokonca dva LCD panely pri recepcii (v čase nášho príchodu boli namiesto jedného z nich iba dróty, ale v čase nášho odchodu už boli opäť aj blikajúce pixely), výťah, schodisko, ba dokonca aj núdzové schodisko. Vedľa recepcie je miestnosť na vykonanie potreby, miestnosť na vykonanie internetu, miestnosť na vykonávanie hovorov.
Po schodíkoch sa najrýchlejšie dostanete do ubytovacej časti, ktorá má tiež v podstate všetko, čo potrebujem k stráveniu dovolenky - posteľ, kúpeľňu s WC, elektriku, chladničku a iné drobnosti. Medzi tieto drobnosti počítam (sprava doľava, bez abecedného poradia): skrine s dostatočným počtom vešiakov, polica na topánky, zrkadlo, záves pred balkónom, nočné stolíky, lampy, dve zásuvky, klimatizácia, stolička a svetlo na strope. Medzi drobnosti ktoré nemusím patrí televízor, vstavaný rozhlas po dróte (aj tak nefungoval) a telefón.
Na balkóne plastový stolík s dvomi stoličkami (tiež plastovými) a jedným popolníkom. Medzi balkónmi boli len také sklenené predely, pokial sa do toho oprelo slnko, cítili ste horko jak v pr.... :))) Keďže polovička iniciatívne kúpila izbu s výhľadom na more a keďže bolo celé dva týždne abnormálne horko, tak sme na balkón aj tak chodili v podstate až vtedy, keď už nič nebolo vidieť :(((. Ale na druhú stranu, fantasticky bolo večer vidieť lietadlá pred pristávaním s rozsvietenými svetlami...
Kúpelňa s vaňou a sprchou, umývadlo, funkčný fén, dva sklenené poháre (jeden sa podarilo manželke zneškodniť), WC s neodmysliteľným košom a toaletný papier, ktorý nám vždy vzorne vymieňali, ašte než sme ho minuli.
Nábytok a kúpelňa hotela Golden Sands vykazovali primeraný stupeň opotrebenia, príjemne ma prekvalila čistota sien v izbe. Žiadne fľaky, žiadne šmuhy po komároch. Pripadal som si ako v čerstvo vymalovanej izbe. Postele nevŕzgali, klimatizácia bola dostatočne tichá a účinná, navyše aj steny dostatočne izolovali hluk. Bolo počuť iba klopanie dámskych opätkov z izby nad nami, to ale nie je konštrukčná vada hotela, ale dotyčnej osoby :)
Jedáleň sa skladala z vnútornej a vonkajšej časti. Obe boli zastrešené, v tej vnútornej sa navyše nefajčilo a mačky sem zablúdili iba omylom. Raňajky sa podávali bufetovým spôsobom, aj keď nám delegátka na vstupnom pohovore tvrdila, že je tu jediný rozdiel oproti katalógu, a všetko jedlo - vrátane raňajok - bude servírované. Internetové tamtamy hovorili o tom, že raňajky budú strašne jednotvárne. Boli, ale zvykol som si. Káva, čaj, mlieko a džús na pitie, cereálie, kompót, jogurt, vajce na tvrdo, lekvár, maslo, jeden druh syra a jeden z dvoch druhov salámu. K tomu bábovka a sendvičový chlieb, ktorý sa dal aj zapiecť. Podľa mňa klasické grécke rozšírené kontinentálne raňajky. V minulosti som už v Grécku zažil aj tie nerozšírené, ale našťastie iba na týždeň (vajce, salám, syr, káva, čaj a to stále dookola).

Večere v hoteli Golden Sands

Večere hotela Golden Sands boli naozaj servírované. Pozostávali zo štyroch chodov: 1. polievka alebo starter, 2. hlavné jedlo, 3. šalát (grécky miešaný, občas so syrom, občas bez), 4. dezert (zmrzlina alebo ovocie). Na stoloch boli poháre, mohli ste si objednať vodu, pivo, víno, colu, ale nik na vás nezazeral, ak ste si neobjednali.
Večere roznášal menežér hotela, ktorý popri tom stíhal pozdraviť a prehodiť pár slov so všetkými hosťami (dokonca často v ich rodnej reči), prijímal objednávky na pitie, inkasoval a vydával za objednané pitie, dohliadal na personál, robil poriadky s chaoticky pobehujúcimi detičkami, občas stíhal aj niečo zanôtiť a najmä do rytmu pustenej gréckej hudby vykrikoval "opááá". Keď k tomu pridám, že cez deň dohliadal na chod hotela a v noci ešte slúžil na recepcii, a nezažil som ho namosúreného - tak klobúk dole. Ostatná obsluha pri ňom vyzerala ako šedý priemer.
Polievky boli ako domáce, zväčsa paradajková a ešte nejaká s cestovinou, neviem však presne, z akého hovada bola. K predjedlám ďalej patrili rôzne cestoviny na tridsaťšesť spôsobov (cestovinové koláče, špagety carbonare - s opečeným párkom, musaka...). Ako hlavné jedlo sa podávali Souvlaki, špagety s hovädzím, ryba, pečené kura a čojaviemčoešte. V šaláte boli rajčiny, uhorky, cibula, nejaké zelené čudo (buď zelený šalát alebo chaluhy) a dve olivy (ani raz sme nenašli ani menej, ani viac). Zmrzlina bola taká studená, že sa až nerezová miska lepila na obrus. Z ovocia buď jablko, broskyňa alebo hrozno.

Ostatné príslušenstvo hotela Golden Sands

Tu počítam vonkajší bar a bazén s ležadlami. Bazén som opäť neokúsil, najmä kvôli blízkosti mora. Lehátka tu síce boli zadarmo, avšak neboli tu žiadne vlny. Pred hotelom bola pôžičovňa motoriek, štvorkoliek a bikov, ktorú som tiež neochutnal, ale keďže tu rozprávali "Cesky", tak som sa dozvedel mnoho zaujímavého. Pýtal som sa informačne na cenu štvorkolky. Vraj je za 20 €, ale kedže som z hotela Golden Sands, tak mám nárok na zľavu 20 percent a výsledná suma bude 18 €. Nuž, zaujímavé počty, človek sa vlastne celý život učí a tak už teraz viem, že v Eurách je 20 percent o polovicu menej ako v korunách :)))) K príslušenstvu hotela patril tiež tenisový kurt a detské ihrisko pod oknami jedálne. Keďže bolo pod stromami, bol tam príjemný chládok.

Postrehy Stefanynky k hotelu Golden Sands

Kladne hodnotím, že upratovačky nechávali nábytok tam, kde ste si ho presunuli vy, išlo napríklad o taburetku na balkóne (na niektorých predchádzajúcich dovolenkách ho vytrvalo presúvali na pôvodné miesto).
Počas nášho pobytu upratovačky trpezlivo čakali, kým odovzdáme kľúče na recepcii a až potom vpadli do izby.
Izba s výhľadom na more je fajn, avšak keďže na balkó takmer celý deň svieti slnko, tak sa tam aj tak nedá vegetiť. Pred dvoma rokmi v hoteli Palm Beach v tomto istom stredisku som mal síce horší výhľad do záhrady s prázdnym kanálom, zato balkón sa dal používať celý deň (tak si vyberte).
Komáre boli, aj keď do klimatizáciou vychladenej izby sa neodvážili. Tie, čo tam náhodou zablúdili a zostali nás rušili zo spánku akurát cvakaním sosákov od zimy.
Chladnička bola malá, ale spoľahlivá. Voľli sa do nej dve 1,5-litrové fľaše vody nastojato a dve 1,5-litrové sklenené fľaše vína naležato (s problémami), plus nejaké to pivo a ostatné príslušenstvo.
Voda bola vraj pitná, ale aj tak si radšej kupujeme balenú. V najbližšom obchode Stella stálo 6 x 1,5 litra vody 1,8 €.

Stredisko Agios Georgios south a pláže

Severnú časť strediska som opísal pri dovolenke v hoteli Palm Beach (dnes Sandy Beach Resort) a nezmenilo sa nič, okrem toho, že tam na pláži pribudlo plno slnečníkov. Pláže sú tu široké, avšak priseverozápadnom vetre nás občas "prefúkalo".
Juh strediska (vľavo od hotela, pri pohľade z hotela na more) pokračuje ešte asi 200 metrov, potom končí malým mostíkom pri pláži s modrou vlajkou a tavernou Kafesas. Ďalej pokračuje cesta okolo niekoľkých štúdií a apartmánov, niekoľkých taverien, taverny Malibu smerom na Marathias.
Pláž oproti hotelu je malá (asi 6 slnečníkov na šírku plus nejaké miesto pre slnečník vlastný) a bez sprchy, potom pokračuje širšou plážou s dvomi radmi slnečníkov, sprchou a prezliekacou búdkou a tá končí až pri spomínanej pláži s modrou vlajkou. Tá pokračovala až do nedohľadna na juh.
Pláže na južnom konci strediska Agios Georgios South sú pod útesmi, a teda nie sú až tak citlivé na vietor ako tie severné. Sú zväčša pieskové, prerušené kamennými výbežkami, cez ktoré sa dá prejsť (najlepšie v obuvi, ale v najhoršom aj bosou nohou). Od pláže hotela Golden Sands som prešiel pešo po piesku asi 2 kilometre smerom na juh, potom nasledoval krátky skalnatý úsek a za ním kilometre pieskových pláží okolo Marathiasu a Santa Barbary a ďalej (to som už videl iba z diaľky a z lode).
V stredisku pobehovalo dosť psov. Neboli nebezpeční, neotravovali, vyhliadli si vás a sprevádzali po stredisku. Niektorí boli malí, ale našli sa aj väčšie a ešte väčšie kusy.

Postrehy Stefanynky k stredisku Agios Georgios south a blízkemu okoliu

Pohľad na pristávajúce lietadlá večer z izby hotela je síce pekný, ale pre množstvo svetla je lepšie ísť až na spomínaný mostík na južnom konci strediska. Je tu nádherná tma, zrazu sa pred vami vynorí množstvo hviezd a hviezdičiek a tiež tie spomínané lietadlá.
Raz v noci som sa vybral na prechádzku po ceste smerom na juh. Za tavernou Malibu v podstate končí asfaltka i civilizácia. Poľná cesta, ktorou som pokračoval určite niekde viedla. Všade ticho, iba v diaľke štekal nejaký malý podvraťák. Po nejakých sto metroch sa k tenkému hlasu pridal aj hlbší a ešte hlbší a podľa všetkého sa všetky tri hlasy približovali, tak som to radšej otočil. Našťastie ma už psie hlasy neprenasledovali, tak som sa dostal v poriadku do hotela :-)))
Štvorkolky vraj už nemôžu chodiť po piesku, teda asi ani po pláži, ani po pieskových dunách pri jazere :-(

Výlety z hotela Golden Sands

Plážová turistika v stredisku Agios Georgios juh

Prvým, obľúbeným typom turistiky je plážová. Malá piesková pláž je vzdialená cca 80 metrov od hotela. Prejdete hlavnú cestu, zídete po šikmej cestičke k moru, prejdete cez nasypané kamene a ste na piesku. Výhodou je, že za sebou máte malý útes, takže vietor vanúci od mora vás až tak neprefúkne. Ďalšia pláž je vľavo, z tej prvej stačí prejsť iba pár metrov cez skalnato-pieskový "mys". Lehátka patria tomu istému maníkovi, výhodou je prezliekáreň a sprcha pri výstupe z pláže. Ďalšou výhodou je blízkosť supermarketu Stella, takže ak nie ste leniví, budete mať dostatok chladeného pitiva.
Pláž ďalej doľava pokračuje cez malý mostík na južnom konci strediska, popod tavernu Malibu až po skalnatý výbežok. Tu miestni potápači lovili chobotnice a potom ich trieskali o skaly. Nechcel som sa opýtať, prečo tie skaly tak dlho a starostlivo obíjajú tými chobotnicami, lebo chlapík mal zlý pohľad a harpúnu. Ja osobne by som nevydržal ani tri jeho zúrivé buchnutia. Možno to bol nejaký grécky policajt (aj keď na plavkách nemal žiaden nápis) a iba prevádzal vypočúvanie, čo sa to vlastne deje pod morskou hladinou :-)
Za asi stometrovým pásom skál prechádza pláž opäť do pieskovej a pokračovala cez stredisko Marathias a Santa Barbara ďalej na juh. V Marathiase mali mapku, že je tu pláž vhodná aj pre imobilných na vozíkoch, ja som videl ísť na pláž iba jedného pána s paličkou, ale na pláži boli drevené cestičky, tak asi mali pravdu. Cez tieto strediská sa tiahne široká piesková pláž, ďalej sa znovu pod útesmi zužuje. Ešte ďalej na juh som nešiel, ale očividne je tam piesok, kam až oko dovidí.
Pláže na sever od hotela Golden Sands (vlastne od hotela Sandy Beach Resort /v minulosti Palm Beach a Corfu Plaza/) som opísal už pri návšteve hotela Palm Beach a v podstate sa tu nič nezmenilo. Pribudli akurát rady slnečníkov, viac bolo vodných člnov a skútrov, viac surfov a menej štvorkoliek na dunách medzi jazerom Korision a morom. Od hotela ich dosiahnete za 15 až 20 minút (aj viac, ak sa niekde zastavíte) - myslím teda začiatok pláže, vtok do jazera asi za hodinu (prosím Abebe Bikilu, Jarmilu Kratochvíľa a ostatných s tretrami prirastenými k nohám, aby môj časový odhad brali s rezervou). Severné pláže sú široké, otvorené, a tak som tu trochu cítil studený vietor vanúci od mora (ale nevylučujem, že v prudkom lete to môže byť žiaduce, ja som tu bol raz v júni, teraz v septembri).

Pešia turistika z hotela Golden Sands

Cestičku na juh, popri taverne Malibu som už spomínal. Ak sa dostanete ďalej ako ja, pokračujte rovno a pri malom údolíčku zídete k moru. Tu popri pláži celkom pohodlne do strediska Marathias. Ak by ste sa dali doľava, môžete sa do Marathiasu dostať aj po tejto poľnej ceste, počítajte však so spomínanými havkáčmi, ktorí asi nie sú moc zvyklí na turistov (ale nemám to overené). Možno aj štekot cez deň nebude taký strašidelný ako o polnoci (ale na druhej strane, tá nočná obloha má tiež svoje čaro).

Moto a autoturistika v stredisku

Tie som tentokrát tiež nevyskúšal. Nie preto, že náš spolucestujúci na motorke padol a potom až do konca pobytu chodil ako de Peirac. Cesty v stredisku (a vlastne na celej južnej časti ostrova sú budované ako chrbtový systém, takže je vybudovaná jedna hlavná cesta z Moraitiky do Kavosu a z nej sú urobené odbočky - k hotelu Sandy Beach, do samotného strediska Agios Georgios, do Marathiasu, do Santa Barbary... Pochopíte už na začiatku, keď z hlavnej cesty odbočíte k hotelu Sandy Beach, potom päť minút idete cez záhrady k recepcii, tam vyložíte hostí, prekľučkujete cez záhrady, vrátite sa na hlavnú cestu, prejdete kilometer a odbočíte do strediska. Strávite tak 20 minút v autobuse, pričom oba hotely sú od seba vzdialené maximálne 5 minút jazdy.

Lodná turistika

Chcel som sa ísť pozrieť na Paxos a Antipaxos loďou (prirodzene, veď sú to ostrovy). Nemám lode príliš v láske, občas sa kývajú a mne potom nebýva moc dobre. Ale povedal som si, že tento výlet mi za to kŕmenie rybičiek stojí. Spolucestujúci boli týždeň predtým na BBQ a ich ohlasy boli veľmi dobré, tak manželka žadonila, vraj by chcela ísť aj na barbeque aj na Paxos. Tak sme si v nedeľu zakúpili u našej delegátky oba lodné výlety - na pondelok Paxos a na utorok BBQ (nech si žalúdok zvyká). Ešte v nedelu večer nám delegátka volala, že Paxos sa z technických príčin neuskutoční. Vraj nám chcela ponúknuť BBQ, ale keďže už naňho ideme, tak peniaze za neuskutočnený výlet prinesie v utorok.

Barbeque

V utorok skutočne prišla do hotela, vrátila nám peniaze, nasadli sme do pripraveného mikrobusu a ten nás odviezok do prístavu Benites, kde sme sa hneď nalodili a chytili miesta na hornej palube (podľa manželky tam viac cítiť hojdanie, podľa mňa sa odtiaľ krajšie kŕmia rybky ;-). Usadili sme sa pod plachtou, počkali sme na ďalšiu časť výpravy a potom sme sa slimačím tempom pohli z prístavu. Odhadoval som, že pri takejto rýchlosti sa do konca pobytu dostaneme sotva do polovičky mora medzi Korfu a gréckou pevninou. Za chvíšu však kapitán preradil na vyšší rýchlostný stupeň a za chvíľu sme opustili prístav. Tam asi hodil trojku a s vlnami za loďou sme vyrazili na východ, smerom k pevnine. GPS-ka hlásila cca 18 km/hod, pre prípadných záujemcov by nemal byť problém prepočítať to na knoty či nejaké iné námorné jednotky. Nefúkalo a teda táto misa s polievkou bola pokojná. Takto sme dorazili až na protiľahlú pevninu, kde už bola jedna "nešťastne zaparkovaná" loď. Nášmu kapitánovi sa pristávací manéver podaril lepšie a tak spustili plošinu do vody a my sme mohli posádke pomôcť s predpripraveným jedlom. Keďže toho bolo dosť, ušlo sa aj na mňa. Neviem, čo to bolo, ale bolo to v mise, bolo to strieborné a voňalo to alobalom. Ale pod tým bola určite nejaká dobrota ;-)_.
Miesto to bolo zaujímavé. Pripravené boli striešky, pod ktorými sa grilovalo, veľké grily, lehátka pod slnečníkmi za poplatok (3 € za lehátko), spomínaný vrak lode, nejaké člny a skútre na vodné radovánky, jeden divný vehikel, o ktorom viacerí pochybovali, žeby to čudo mohlo jazdiť a jeden kôň. No a ešte jeden exot so stoličkou a prenosnou chladničkou, v ktorej mal pivo. Pôvodne som myslel, že patrí k posádke a predáva pivo, tak som sa ho slušne spýta. Nepochopil - Maďar - a ponúkal mi svoje otvorené. Tak teda nič. Neskôr som si všimol, že jeho funkciu nepochopili správne ani ďalší účastníci a zastavovali sa uňho pre pivo. Taká silnejšia pani si po rozprave s ním napravila ramienka na plavkách a takú mu vylepila, že takmer padol z tej stoličky. Neviem o čo šlo v tom spore, ale asi aj jej vadil jeho maďarský akcent (alebo možno jeho narážky???)
Samotné jedlo, ktoré sa medzitým grilovalo, bolo veľmi chutné (mimoriadne). Kuriatko, kotleta alebo souvlaki, k tomu chlieb, tzaziky, grécky šalát a na pitie biele a červené víno, nejaké to nealko (kola a tuším sprajt). Po zjedení bolo treba nechať si umelohmotný tanierik na nášup. Keď sa už minul aj nášup, chodil kapitán lode s panvicou a ponúkal výpek k chlebu ako vynikajúce afrodiziakum. Medzitým ponúkal víno, tým vôbec nešetril. Na Slovensku by som povedal, že asi nemá rodinu doma, keď tak núka.
Pred nalodením si kumulatívne účinky piva, horúceho gréckeho vzduchu a dvojhodinového sedenia na slnku vyskúšal aj spomínaný Maďar. Zrazu sa mu prepadla zem pod zadnými nohami stoličky a on už veselo kopal nožičkami vo vzduchu ako "brouk Pytlík".
Po nalodení sme vyplávali smer Modrá lagúna. Na spodnej palube vyhlásili akciu: fotenie sa s kapitánom. Záujemcovia dole, fotoaparáty hore. Chvíľu to dole vyzeralo tak veselo, ako keby posádka vyhrala majstrovstvá sveta, no a potom niektorí pochopili, prečo poslali fotoaparáty na hornú palubu. Jeden z členov začal striekať prítomných bielou penou, asi hasiacim prístrojom alebo penou po holení. Pre niekoho funny, pre tých, čo mali batohy, telefóny a foťáky pri sebe to funny asi ani nebolo. Ďalšie kolo nasledovalo v asistencii s morskou vodou. Neviem, či sa ten biely sajrajt dal umyť aj pod sprchou, ale posádka naberala vodu priamo z mora a tak umývala podlahu aj "smehuliakov".
Pred doplávaním do modrej lagúny odokryli repráky a na lodi vypukla diskotéka. Bolo to cítiť aj na pohupujúcej sa lodi, už to nebola len taká "polievka".
V Modrej lagúne sme zastali pár metrov od brehu a kapitán spustil mostík do vody. Bola vyhlásená aj súťaž o najlepšieho potápača. Vhodili do vody fľašu vína a kto si ju vyloví, toho je. Neviem kto vyhral, už som ho nevidel (možno tú fľašu hladá ešte teraz). Voda bola pekná, taká azúrová, takmer ako vo Windowsoch, ibaže bola slaná a mokrá. Pláž nič moc, taký drvený štrk. Nám sa po pieskových plážach v Agios Georgios moc nepáčil, ale hrobári by sa asi potešili... :-))) Zaujímavé bolo aj kŕmenie piraní kapitánom lode. Predposledná časť cesty viedla okolo gréckej dedinky Sivota (vraj strašne predraženej - ale to možno iba kapitán odrovnával konkurenciu, ktorá sem vozievala ľudí - okrem iného tuším aj Kostas...) do morskej jaskyne, kde sa vraj v Druhej svetovej vojne skrývala grécka ponorka (no neviem, to sa tuším hovorí aj o jaskyniach na Paxose - to by gréci vo vojne museli mať asi tak milión dvestotisíc tridsaťosem ponoriek). V jaskyni bola skvelá akustika, to sa musí nechať, ale tá veľkosť nič moc (myslím jaskyne).
Posledná časť výletu viedla do prístavu v Lefkimi, kde kapitán pri pristávaní takmer prišiel o šmýkačku do vody. Plast to však vydržal, no a keďže to vydržal aj betón prístavu, mohli sme nasadnúť do mikrobusu a odviezť sa do hotela.
Bol to veľmi dobrý výlet, po slovensky "very funny", jedlo bolo vynikajúce, kapitán na konci ešte dokázal stáť na nohách, autobusy čakali v prístave na nás a nie naopak - takže odporúčam každému. Na lodi boli záchody a dokonca vraj aj sprchy.

Paxos a Antipaxos

Ešte po návrate z BBQ, keďže som situáciu a môj žalúdok vyhodnostil ako "niveau stable" sme zašli do gréckej cestovky pre lístky na druhý lodný výlet na Paxos a Antipaxos. Pred vchodom do cestovky sa skvel nápis v troch jazykoch, že lístky je potrebné objednať si dva dni dopredu. Keďže už bolo po sezóne a loď už premávala iba v stredu a nedelu, s malou dušičkou som vošiel dovnútra. Pani hovorí, že lístky majú - hurá, ideme na výlet (loďou prirodzene). Odchod z malého prístavu v Agios Georgios o 8:30, návrat okolo 17:00 hodiny.
Ráno vynechávame raňajky, ktoré začínajú o ôsmej a ideme rovno do prístavu (raňajky sme zvládli z vlastného na izbe v predstihu). Do prístavu prídeme asi 8:10, pred nami je už asi 20 ľudí. Za chvíľu pripláva Kostas, naloží niečo na pitie a púšťa nás na loď. Sadáme na hornú palubu, akurát tá plachta nad nami chýba. Uf - povedal by starší indián. Uf, Uf - odpovedal by mu mladší, za čo by ho ten starší pokáral, že je nejaký ukecaný. Uf, uf, uf, to bude horko - hovorím ja. Po nás prichádza ešte nejaká škola nemcov, našťastie hore sa driape iba máloktorý z nich.
Vyrážame načas, smer Paxos. More je viac-menej pokojné, teda povedal by som v tej chvíli, že rovné takmer ako polievka, iba občas nás húpu také okrúhle vlnky. Kostas sľubuje, že Paxos oboplávame zo západu, pôjdeme na Antipaxos a potom sa vrátime na východné pobrežie Paxosu, vplávame do prístavu hlavného mesta ostrova - do Gaiosu - kde bude prestávka na obed a odtiaľ hajde domov.
Keďže pred Paxosom sa more trochu rozbúri, a ešte aj Kostas zabočí na východnú stranu ostrova, predpokladám, že možno bude čas aj na tie rybičky :-(((. Ale nie, to som si len nevšimol takmer hodinovú pauzu v prístave Laka na Paxose. Predpokladám, že názov prístavu má niečo spoločné s jazerom (vyskytuje sa podobné aj v iných jazykoch - Lake v angličtine, prípadne "oko" v slovenčine /myslím na Morské oko pri Šírave/ - no, asi nie, ale foneticky mi to pripadá podobné, najmä ak to vyslovujete s plnými ústami :-))))))
Laka je teda prístav, pravdepodobne obľúbený jachtármi, je ich tu dosť. Pár reštaurácií, niektoré sú dokonca aj otvorené. Pri prechádzke k pirátskej lodi objavujem Titanic (pozri fotky), teda nie je pravda, že sa potopil. A s tým počtom ľudí, tiež neviem. Ale nechápem, prečo potom okolo neho taký humbug. Asi pre Spielberga, ináč neviem. V Lake objavujem tabuľu s nápisom, že vraj smetné koše sú vzdialené 120 metrov. Štastní to ľudia. Pri výstupe z lode Kostas držal v ruke hodiny s časom odchodu z ostrova, nezabudnite si preto prestavič na hodinkách správny grécky čas a nezabudnite sa, lebo Kostas na nikoho nečaká.
Vyplávali sme teda z Laky a zamierili správnym smerom, teda na západné pobrežie Paxosu. More je nepokojné, ale iba trošku, naša bárka to však bezpečne prekonáva. Horšie je to s malým motorovým člnok, ktorý po vlnách poskakuje ako šalená ovca po skalách (teda kamzík). Keďže sedíme na ľavoboku, môžem spokojne fotiť skaly, útesy, jaskyne, diery, vlny. Zato z opačnej strany hlásili delfínov. Zamierime k pobrežiu a mierime do nejakej jaskyne. Ja viem, že každá diera je v Grécku pomenovaná, ale aby som si to zapamätal, to by som musel mať so sebou notes (alebo radšej dva) a to po mne nechcite.
Na ľavoboku je po celý čas na čo pozerať (vybral som pár fotiek do fotogalérie), po ostrove dokonca špacírovala nejaká tlupa ľudí (odhadom 15 až 20), išli dosť roztrúsene, tak to asi nebola procesia za nejakého patróna Paxosu.
Ostrovšek Antipaxos nič moc. Obišli sme prvú lagúnu na severovýchode a vplávali sme do druhej. Tu Kostas spustil do mora rebrík s troma priečkami a bolo vybavené. Kto chcel, mohol skákať z lode, kto chcel, mohol počkať v šóre na rebrík. Mládež skákala až z vrchu, takže bolo dobré mať tréning asertivity, aby ste sa dostali na loď. Aj keď prospekty hovoria o nádherných plážach na ostrove Antipaxos, podľa mňa nebola pláž nič moc. Zato lagúna, v ktorej sme sa kúpali bola nádherná. Krásna azúrovomodrá voda, kde ste dovideli až na dno, zaujímavé skalné výtvory (pozri žraloka v galérii). Je potrebné si dať pozor na odchod lode, lebo ako som to už spomínal, Kostas na nikoho nečaká.
Plavba do prístavu Gaios prebehol bez problémov. V Gaiose sme mali dve hodiny času. Keďže mestečko je pomerne malé a slnečný svit pomerne veľký, sadli sme s polovičkou pod strechu a objednali si niečo pod zub. Z taverny sme pozorovali ľudí, ako sa fotia pri soche neviemakého kapitána. Nám to bolo smiešne, jak sa každý snažil vmestiť sa na fotku s týmto kapitánom, ale on bol z toho celý zelený.
Keďže sme už vedeli, že Kostas na nikoho nečaká, vyšli sme z taverny ešte pred vyplávaním. V meste sa vydržať nedalo, na hornej palube tiež nie. Počkali sme teda na vyplávanie v tieni lodného bufetu s chladeným pivom. Po vyplávaní zavial svieži vetrík a my sme teda mohli presunúť na naše miesta na hornej palube. Po opustení tichých vôd v závetrí ostrova sme pocítili aj to hojdanie vo vlnách. Manželka to mala jednoduché, tej sa to páčilo, tú aj keby ste zavesili dolu hlavou na kolotoč, tak bude kričať že je to slabé. Loď sa plavila najkratším smerom ku Korfu, takže vlny išli z predu a ľavoboku. Predná časť lode sa zdvihla, ponorila a kvapky sa prehnali cez celú loď. Potom sa znovu zdvihla, padla do vody, naklonila sa doprava, potom doľava - veď to poznáte. A znovu sa zdvihla, znovu padla, naklonila sa.... proste PARÁÁÁÁÁÁÁÁDA... Po približne troch minútach vyšiel po schodíkoch pár - obaja mokrí ako myši. Čo je tu sprcha??? Hej, taká morská, na ľavoboku lode.
Hojdanie trochu ustalo po priblížení sa k ostrovu Korfu, potom sa loď húpala iba menej a iba v jednom smere. Ustalo aj sprchovanie hornej paluby, takže sme sa už nemuseli obávať ani o elektroniku. My sme si prezreli celé západné pobrežie Korfu až po Agios Georgios south. Až na niektoré kratšie skalnaté úseky to bola v podstate súvislá piesková pláž (námet na prechádzky po pláži).

Odporúčania Stefanynky k lodným výletom

Dobré je mať niečo na hlavu proti páliacemu slnku.
Elektroniku si pre istotu hoďte do nejakého nepremokavého igelitu
Na loď si vezmite osušku (uterák), keď to hodíte na sedadlo, tak vám nikto neobsadí miesto (pokiaľ tam nebudú nejakí maďari)
Prirodzene, nezabudnite si plavky
Pitie si môžete zakúpič aj na lodi, je to však dosť predražené (malé pivo asi 2,5 €)
Nejaké to kolísanie hotela, postele, stoličiek na balkóne, môjho žalúdka a podobne po lodných výletoch sa mi podarilo vypnúť ráznym povelom mozgu, nech ma neblbne, že zblbnutý som dosť aj bez toho. Na tento príkaz hojdanie ustalo. Zároveň ma to potešilo, že v tej dutine, na ktorej obyčajne nosím čiapku sa ešte nejaké zvyšky mozgu nachádzajú :-))))))))).

Ceny v stredisku Agios Georgios juh

Voda 6x 1,5 litra - 1,8 €
Pivo plechovkové 0,5 l - od 0,7 €, pitné 0,8 €, (značkové, Amstel, Heineken, Mytos cca 1,1 €)
Pivo plechovkové 0,33 l - cca 0,6 €
Kola 0,5 l miestna - 0,6 €
Kola 2 l miestna - 1,2 €
Cola 2 l medzinárodná - 1,9 €
Gyros pita (do ruky) - cca od 1,2, najčastejšie 1,5 až 2 €
Drinky v tavernách cca 2,5 €
Jedlo v tavernách od 5 € a viac
Slnečník, lehátko - 2 € (set 2x lehátko + slnečník za 6 €, ale možno prenajať samostatne)
Výlet Paxos, Antipaxos s miestnou cestovkou (Kostas Boat Trip, priamo zo strediska Agios Georgios south) - 28 € (výlet objednávať podľa cestovky 2 dni dopredu, ale nám sa podarilo aj zvečera do rána)
Výlet Paxos, Antipaxos s našou cestovkou - 29 € (odchod autobusom do Lefkimi alebo do Kavosu - je to kratšia plavba)
Výlet Barbeque na grécke pobrežie s našou cestovkou - 35 € (v cene grilovanie)
Výlet na grécke pobrežie s miestnou cestovkou (Kostas boat trip - odchod zo strediska Ag. Georgios) - 25 € (dlhšia plavba, odchod o 10.00 hod, plavba do jaskyne s ponorkou, Modrá lagúna, dedinka Sivota na gréckom pobreží, zátoka Bella Vraka, príchod o 17.00 hod.)
Slnečník v obchode cca 7 €
Nafukovacie lehátko cca 6 až 7 € (málo kvalitné aj menej, kvalitnejšie aj viac)
pečivo cca 0,7 €
sladké buchty veľké cca 1 €
3x donuts na pláži 1 €
paradajky od 1,1 do 1,4 €/kg
jogurty cca 0,4 €
prípadne nejaké konzervy v cenách 0,7 až 2 €

Inetové stránky z ktorých som čerpal informácie o hoteli Golden Sands na Korfu

www.corfugoldensands.com - hotel Golden Sands, stredisko Agios Georgios juh, Korfu
http://www.corfuweb.gr - popisy výletov na Korfu
http://www.greeka.com - mapa Korfu
http://www.travelinfo.gr/corfu - stránka o Korfu
http://www.corfunext.com - stredisko Agios Georgios juh
http://gorp.away.com - Korfu pešobusom
http://users.ker.sch.gr - pár fotiek a máp Korfu