Späť na fotografie - hotel Palm Beach, Agios Georgios south, Korfu

Termín: 14. - 28. jún 2006
CK: Tatratour
Stredisko: Agios Georgios, Korfu
Hotel: Palm Beach
Počet osôb: 3
Vybavenie:Minolta Dynax D5, kamera Panasonic, GPS eMap, mapa Corfu 1:100 000 od FaB, sprievodca po Korfu

Mapy KORFU

Mapa Korfu od FaB nemá súradnicový systém pre GPS, mapa stiahnutá z netu zas nemá presnú kalibráciu, ale na celkovú orientáciu bola postačujúca. Vynikajúca bola mapa od Elsinga, na navigáciu v aute super (chybali akurát nejaké novšie cesty).

Informácie o stredisku Agios Georgios South (Agios Georgios Argirade)

Stredisko Agios Georgios South (južné) leží na západnom pobreží Korfu, južne od jazera Korission. [Okrem neho sa nachádza na Korfu ešte jedno stredisko Agios Georgios, nazývané aj north (severné)]. Ešte pred niekoľkými rokmi prechádzali švagrovci po pláži z Moraitiki na biku okolo jazera a na mieste dnešného strediska Agios Georgios bolo iba niekoľko domčekov, možno jeden či dva apartmánové domy, ináč tam nebolo nič.
Dnes je to kľudné menšie stredisko, rozprestierajúce sa okolo pobrežnej cesty. Po prečítaní niekoľkých sprievodcov z cestoviek i z netu by som mal povedať, že sa tiahne po pobreží v dĺžke niekoľkých kilometrov. Súhlasím, ale skôr by som to opísal ako niekoľko malých centier vybudovaných okolo hotelov a taverien spojených jednou cestou. Samotné "centrum" Agios Georgios je oproti prístavu. Tu je tuším najväčší počet supermarketov (tuším štyri), taverien, nachádza sa tu aj turistické informačné centrum mestečka a poblíž vyúsťuje aj najschodnejšia príjazdová cesta z hlavného ťahu Kerkyra-Lefkimmi.
Na sever od prístavu leží aj komplex Palm Beach - Corfu Plaza. Cesta tu končí malým parkoviskom, za ktorým je malá bránka na vstup do hotelového komplexu.
Na juh od prístavu je spomínaná spojnica do Moraitiky, Kerkyry i ďalších miest na Korfu. Ešte južnejšie je volnejšie priestransvo, dva supermarkety, nasleduje malý kostol, volné priestranstvo, hotel Golden Sands, zase nejakých 100 m ničoho a dalšie supermarkety a taverny a cesta pokračuje k mostu, pod ktorým sa rozprestiera úzka pláž. Ďalej na juh sme už nešli, ale je tam údajne taverna, ktorú vlastní Češka.
Pláže sú v Agios Georgios dve. Južná pláž (pri HT Golden Sands) je úzka, nachádza sa pod nízkymi útesmi, na ktorých sú postavené domy a taverny. Vstup do vody je piesčitý.
Severná pláž začína pár desiatok metrov nad prístavom. Je piesočnatá (kamene sa nachádzajú iba na niekoľkých miestach - hneď pri prístave a potom až o niekoľko kilometrov ďalej - pri jazere Korission), dostatočne široká. Vstup do mora pozvoľný, voda vo vzdialenosti cca 15 - 20 m po pás a vyššie (na niektorých miestach sa už dalo plávať). Vo vode som nenarazil na nijaké potvory, občasnými spoločníkmi boli malé priesvitné rybky a trošku vyššie na sever sme videli niekoľko malých a jedného väčšieho kraba. Približne 1 km od strediska smerom na sever boli na brehu vyplavené aj "sépiové kosti", ktoré tak radi obhrýzajú andulky a kanáriky ako zdroj vápnika. Pred stupom do hotela bola sprcha. Na pláži boli odpadkové koše a prezliekárne.
Presne oproti hotelu Palm Beach bol centrum vodnej zábavy s malým mólom v mori (nebolo spojené s pevninou), odkiaľ štartovali člny, prevádzkovali tu parasailing, vodné lyže, kolesá i lietajúci matrac.
Približne o 300 až 300 m severnejšie bola pôžičovňa motorových člnov a vodnách skútrov. Ešte o nejakých 500 m severnešie bolo malé centrum zvané tuším Issos Beach, kde bola malá taverna, WC, prezliekárne, sprcha a pôžičovňa kajkov, surfov a iných nemotorových vodných radostí. Bola tu aj tabula, na ktorej sa pýšili modrou vlajkou za čistotu a služby. Ešte o pár desiatok metrov vyššie zopár slnečníkov a potom už len kilometre piesku. Posledný kilometer pred kanálom do jazera Korission malo pobrežie aj more skalnatý charakter.
Čistota pláží je na štandardnej úrovni. Na udržiavaných plážach je zväčša k dispozícii odpadkový kôš, čo návštevníci aj využívali. Na pláži tak zostávali len ohorky z cigariet. Keďže more bolo nádherne čisté a piesočnaté, pri brehu plávalo len zopár krátkych a tvrdých vodných tráv, ktoré neboli ani nebezpečné ani nepríjemné. Na "odľahlejších" plážach zostávali po "turistoch" rôzne zaujímavé predmety - najčastejšie plastové fľaše (hlavne priesvitné od minerálky, ale aj žlté, oranžové a hnedé od opaľovacích krémov, zelené, modré a červené už ani neviem z čoho. Ale aby som nekrivdil len "turistom", na niektorých miestach sa nachádzali aj iné predmety - potopený zhrdzavený kovový barel pravdepodobne s nejakým ropným svinstvom, prepravky na flaše, celé pneumatiky aj s diskami a podobne.

Informácie o hotelovom komplexe Corfu Plaza + Palm Beach

Hotel Palm Beach leží v severnej časti letoviska Agios Georgios South. Ďalej od mora bol vystavaný hotel Corfu Plaza (asi 250 až 500 m od mora), neskôr bol bližšie k moru postavený hotel Palm Beach (Je to vidieť aj na pohľadniciach, ktoré sa predávajú v supermarkete - sú staršie a je na nich iba Corfu plaza).
Autobus nás doviezol v noci k spoločnej recepcii po ceste pomedzi záhrady s citronmi a olivami. Pred hotelom sme nechali batožinu a išli sme sa ubytovať. Za depozit 20 Eur sme nafasovali diaľkové ovládanie na televízor a diaľkové ovládanie na klimatizáciu. Ďalej kľúč s veľkým príveskom, kartičku do jedálne a mapu komplexu, na ktorej sme rýchlo našli recepciu aj náš blok, ale podľa ktorej by som na prvýkrát netrafil asi nikde (ale možno aj áno, nemal som možnosť vyskúšať to, lebo už nás brala naša sprievodkyňa k malej recepcii číslo 2, ku ktorej nám medzitým previezli batožinu). Tu sme sa zorientovali s mapou podľa tušeného severu, vyrazili správnym smerom a polovička na prvýkrát našla správnu izbu.
Izba na bloku 1100 je dostatočne veľká aj pre troch. Obrovská manželská posteľ, jedna sólo posteľ, stolík so zrkadlom a malým televízorom, jeden okrúhly malý stolík (kartárom by srdce zaplesalo), jedno obrovské kreslo, dva nočné stolčeky, jedna čalúnená taburetka, malá chladnička (nazývaná minibar), do krorej sa lentak-tak vošla 1,5 l fľaša vína, alebo v pohode 6 ks 0,5 l plechoviek piva. Ináč už skoro nič. Ale chladila dobre. kedže bola zabudovaná do skrinky, v prvých dňoch fungovala aj ako radiátor. V predsieni je jedna trojdverová skriňa na šaty, za jednými dverami sú poličky na šaty, vo väčšej časti miesto na vešanie - v našej bolo nejakých 10 vešiakov.
Kúpelňa s vaňou a sprchovacím závesom, ktorý držal na rozpínacej tyčke iba na čestné slovo, WC s neodmysliteľným košom na použitý papier (bez deklu, ale dalo sa to vydržať), umývadlo vsadené do veľkého stola (ja som ho nazval stolnotenisový), veľké zrkadlo, malé zväčšovacie kozmetické zrkadlo, fén a dva poháre.
Na veľkom balkóne umelohmotný stôl a dve stoličky (dva dni pred odchodom nám dali aj tretiu) a teleso klimatizácie. Keďže sme boli na prízemí, po balkóne sa nám špacírovalo množstvo mravcov, zopár nejakých húseníc (jedna nám vliezla do izby a mala cca 8 - 10 cm na dĺžku. Sem-tam sa vyskytol koník alebo zelený chrobáčik. Všetky potvory tam zostávali približne do obeda, kedy ich zotrela upratovačka. Tá chodila niekedy medzi 9 až 14 hodinou.
Po chodbe pred dverami sa premávali malé žabky, trochu ďalej jašteričky, občas nalietavala nejaká potvora podobná vážke - no a samozrejmosťou boli všadeprítomní komári. Zo začiatku sa nám darilo potlačiť ich komárovačmi, neskôr polovička použila aj ťažšie zbrane - sprej proti komárom (takmer sa jej podarilo otráviť ma), no a nakoniec syn použil lesť: pri príjemných nočných 25 - 30 stupňoch sa komáre neodvážili do zaladnených 22 stupňov :)).
Zásuvky boli na izbe štyri (z toho jedna na balkóne), pasovali do nich naše úzke aj okrúhle koncovky. Na izbe bola aj jedna rozdvojka (zapnutá nočná lampa a telefón s rádiom). Bola tu aj prechodka z európskej zástrčky na anglickú.
Pre deti sme videli pripravenú aj detskú postieľku na spanie (klasická špruslová).
Keďže na poschodie viedli výťahy a aj do jedálne sa dalo dostať po rampe, je hotel skutočne vhodný aj pre malé deti.

Jedáleň + strava v Palm Beach

Jedáleň bola oproti malej recepcii, hneď vedľa hotelového supermarketu. Pri vchode Vám personál skontroloval lístok do jedálne (pani sme volali Kaliméra, podľa ranného pozdravu - tá si neustále niečo zapisovala. Taký menší zavalitejší Grék bol asi výkonný manažér hotela, pretože pobiehal a "sekíroval čašníkov a napokon taký vyšší, neutále sa usmievajúci - to bol asi riaditeľ hotela, lebo ten sa tam mohol občas aj niekde oprieť), ukázal vám smer, kde si máte sadnúť (ten menší zavalitejší občas aj uviedol k stolu). Obsluha sa ráno pýtala, či chcete coffee alebo tee (pozn: nášmu výrazu káva nerozumejú a zrejme ani nepoznajú originálny polynézsky opojný nápoj z Kawa-kawa). Čaj robia do konvice sáčkový a ku káve pridávajú aj malé mliečko do kávy. Pri večeri sa pýtali, či si dáte niečo na pitie. V prípade že nie, iba pozbierali pripravené poháre zo stolov. Treba povedať, že sme videli, že pri večeri upozornili niektorých ľudí na vhodné oblečenie - to keď došli v šortkách. Pre menšie deti mali pripravené detské stoličky k stolu, ale ku koncu sa už nazbieralo viac detí nazar a potom čašník bedákal, že "big problem".
Potom už nič nebránilo vyraziť do boja proti tukom a cukrom. Musím povedať, že nie našou vinou sme ten boj neustále prehrávali a prehrávali :)). Na raňajky opekané páročky, slaninka, praženica, zemiaky i fazula v paradajkovej omáčke, vajcia na tvrdo, rôzne druhy cereálií, salámov, šuniek, zelenina, ovocie, syr, sladké croisanty i mafiny, horčica i kečup ako obloha, maslo, no a samozrejme rozne druhy chleba a pečiva - sladšie, s hrozienkami, s olivami, tmavé, svetlé, tukové na zapečenie (aj piecka na zapečenie tam bola). Na pitie cca 4 druhy džúsov (nám najviac chutil pomarančový a ananásový).
Večere neboli až tak bohaté, ale zato boli mimoriadne chutné. Jedlo mali rozdelené na niekoľko druhov (tuším ryby a morské potvory, grécke, európske, vhodné pre rodiny s deťmi, a ešte čosi tam bolo - bolo to na stĺpe medzi šalátmi a zákuskami), a takto to bolo označené aj farebnými štvorcami na ceduľkách s jedlom (niekedy). Ryby - smažené, rybie prsty, opekané, grilované, v omáčke i iné. Grécke - souvlaki (mäso na špajdli), dolmady (ryža v hroznovom liste), baklažány... Európske - bifteky, bravčové rolády, hovädzie... Medzi nemäsové pokrmy patrili cestoviny, zeleninové koláče a iné. Ako príloha k jedlám zväčša zemiaky na 100 spôsobov - varené, opekané, hranolky, krokety... (ja som mal najradšej krokety poliate ochutenou octovo-olivovoolejovou omáčkou), nejaké paradajkové omáčky a podobne.
Samozrejmosťou bola polievka, chlieb. Medzi studenými šalátmi sa nachádzal aj salám, olivy, občas tzaziky, uhorky, paradajky a iné. K tomu boli pripravené asi 4 druhy omáčok (okrem iného aj spomenutá octová...). Pri ovocí boli aj kompóty a syr. Zo sladkých vecí tam bola zmrzlina (tú som ochutnal iba raz, ale zdala sa mi príliš sladká a teplá), červené želé (pripomínalo mi to Amarouny zo staršieho českého seriálu pre deti - Návštevníci), a cca 4 druhy koláčov. Hoci si na koláče nepotrpím, po avízach ľudí čo tam už boli som si statočne každý večer naložil 2-3 kusy navrch - a musím uznať - tamtamy neklamali. Je to všetko dosť sladké, ale chutné. Niektoré torty boli sladké približne ako u nás, len na ne naliali strašne sladkú sirupovú vrstvu.
Medzi veci, ktoré mi pri strave vadili patria: a) Tzaziky boli asi 3x za dva týždne a ešte aj tam šetrili cesnakom, zo začiatku nebola cibuľa a bol len jeden druh olív. b) Ovocie - niežeby ho bolo málo, ale keď si traja ľudia pred vami vzali na melón hlboké polievkové taniere, tak vám zostali už len kraje melónu. c) Spôsob uloženia jedla (hlavne šalátov) v chladiacich boxoch - zvyčajne sa k 2 - 3 misám dostal len jeden človek a ostatní museli čakať - potom sa tvorili fronty (ale treba povedať, že neskôr otvorili aj druhý rovnaký pult a rady sa zmenšili (ale to zasa neplatilo, keď prišiel nový turnus, ľudia potom chodili aj tam aj tam a až na konci radostne vykrikovali: aha, veď toto som si už nabral pri tamtotom pulte).
Medzi veci, ktoré sa mi páčili patrí to, že jedlo bolo veľmi chutné (povedal by som že mimoriadne, ale viem, že čo sto ľudí, to sto chutí).
Ak by som si mal vybrať stravu zo všetkých mojich dovoleniek, tak si vyberiem stravu z Palm Beach, doplnil by som ju iba o spomínané tzaziky, červenú cibulu (ako v Kolymbii), viac vodnatého ovocia (hlavne melónov - ako v Alanyi) a k cestovinám by som dal strúhaný parmezán (ako v Plataniase).
Keďže na stoloch boli po dva príbory a lyžička, nebol problém zjesť aj predjedlo aj hlavné jedlo. Navyše, príbor položený na servítke čašníci nebrali (takto treba nechávať aj malú lyžičku, ak ste si napríklad nabrali kompót k jedlu a chceli by ste ochutnať aj nejaký zákusok).
Obsluha bola milá, chcem upozorniť na nedelné večere - dievčatá vtedy obsluhovali v krojoch.
Bazény boli v komplexe Palm Beach dva. Ja som občas použil ten, čo je bližšie k moru. Občas sa tam konali aj nejaké tie grupen-radovánky pri hudbe, ale to ja nemusím. Lehátka pri bazéne zdarma, takže tam bývalo plnšie ako pri mori.
Animácie som si neužil, pretože som chodil k moru (načo by som vylihoval pri bazéne, keď taký nájdem aj v Bratislave), ale ako plus aj napriek tomu hodnotím fakt, že sa dala požičať napr. aj volejbalka. Aspoň človek nemusí všetko ťahať so sebou, hlavne ak idú viacerí.
Internet v hoteli je, na veľkej recepcii je možné za 6 E zakúpiť kartu na 1 hodinu. Keďže ide tuším o bezdrôtový prenos, prišla mi aj tá cena nejak tak primeraná. Syn si kúpil jednu takúto kartu a bol 2x na ňu mejlovať a surfovať. V mestečku za hotelom Golden Sands bola tiež minimálne jedna taká kaviareň, ktorá tuším ponúkala rovnaké služby za rovnaké ceny.

Prechádzky po pobreží, jazero Korission

Jazero Korission leží na sever od hotela. Najlepší prístup k nemu je pešo po pobreží. Na ceste prechádzate cez opustené miesta, kde sa vyskytuje niekedy aj 5 ľudí na 500 metroch (treba brať ten údaj s rezervou, lebo bol som tam a videl som to na vlastné oči v mesiaci jún, kedy ešte nie je taká vysoká koncentrácia ľudu na piesku). Časť cesty pred jazerom vedie po skalnatých chodníkom s výskytom miestneho i nemiestneho bordelu. Je preto dobré byť vybavený nejakou lepšou obuvou, najlepšie vodoodolnou s nejakými prackami, aby ste ju pri chôdzi po kameňoch nemuseli neustále hľadať niekde za vami.
Veľmi pohodlné je to tiež na štvorkolkách cez duny medzi morom a jazerom. Zo začiatku je cesta jednoznačná, na konci tiež. Ako nájdete ten stred - to už je váš problém. Je tam plno tvrdých pichľavých kríkov, tak radšej sa nepokúšajte cez ne preraziť. Ja som sa tadeto jedno ráno vydal pešo, len v sandáloch vietnamského typu. Masochizmus prvej triedy. Každý druhý krok som vysýpal spod palcov tvrdé kúsky, ktoré neuveritelne boleli, čo sto metrov som z palcov vyťahoval tvrdé pichliače, na konci som sa dostal domu sekery (Labyrintu) zo spomínaných tvrdých pichľavých stromov, kde sa ulička každú chvíľu končila a ja som sa musel vrátiť a hľadať novú cestu. Ešte, že som si vzal GPS, ktoré mi ukazovalo aspoň správny smer. Na konci som stretával aj pozostatky nejakých prejdených hadov, neviem, či boli jedovate, ale podľa veľkosti by ma asi neprehltli:)
Keďže som si na túto krátku dvojhodinovú prechádzku nevzal nič na pitie, vrátil som sa k hotelu po brehu mora. Niežeby sa dalo piť, ale aspoň trochu osviežilo a schladilo. Každopádne po troch hodinách blúdenia po "púšti" a medzi bodliakmi bolo kúpanie v chladivej vode omnoho príjemnejšie, ako termálne kúpele:)

Výlety autom (Matiz, cca 96 E na 3 + 1 deň) po Korfu

1. Agios Gordios, Glifada, Ermones, Paleokastrisa, Lakones

Autom smer Moraitika, pred vstupm do dediny odbočka doľava a ďalej cez úzke serpentínové cesty. V jednej zo 180-stupňových zákrut do kopca v strede cesty zastal domorodec s nejakým traktorom s prívesom, rozbehol sa doľava s lanom a pokúšal sa celý tento pojazdný cirkus odtiahnuť (alebo také niečo). Cesta-necesta, premávka-nepremávka. Veľký problém vyhnúť sa tomu starému bláznovi. Ináč strediská po Paleokastrisu sú veľmi podobné - strmá cesta dole, parkovisko, viac- či menej úzka pláž a skaly a útesy okolo. Značenie ciest nič moc, ak stavali cestu okolo kopca, postavili ju radšej zo všetkých štyroch strán a potom všelijako pooznačovali.
Paleokastrisa je so svojimi zálivmi a kláštorom naozaj zaujímavá. Ku kláštoru sme prešli od parkoviska pešo, po semafórmi riadenej ceste. Nádherné výhľady. Skaly, útesy, jaskyne, azúrovomodrá voda, lodičky s pestrofarebnými plavkami a biela spenená voda s vlnkami za lodičkou.
Lakones - v sprievodchoch označovaný ako balkón Paleokastrisy. Výhľady a fotky odtiaľ naozaj stoja za to. Odporúčam. Dá sa dostať aj pešo z Paleokastrisy po schodoch.

2. Kavos a Lefkimi

Výlet na južný cíp ostrova. Kavos je jeden veľký "blázinec", samé motorky, štvorkolky, plno obchodov, pivární, barov. Pri ranej návšteve ešte panoval kľud, angličania ešte dospávali. Celkom pekná pláž, jednosmerné uličky, zavadzali iba veľké autá so zásobovaním.
Odtiaľ do Lefkimi, kde preteká menší potok, na ktorom sú zaparkované člny domorodcov. Malé mestečko, tiché, niektoré domy sa očividne rozpadávali. Hodnotím ho tak na 2 až 3 fotky.

3. Pantokrator, Sidari a Kerkyra

Cestou cez Moraitiku, Kerkyru a diaľnicou po východnom pobreží Korfu. Samotná odbočka na Pantokrator je pomerne nenápadná, slabšie kubatúry na ceste dostanú zabrať. Zákruta vpravo, zákruta vľavo, zase vpravo, vľavo, kúsok "rovného" miesta a zase sa celé opakuje. Keď sa už dostanete na kopec, odbočka doprava a ďalších cca 9 km stúpania a serpentín. Na samom vrchu obrovské stožiare, malý kláštor, fontánka, predajňa suvenírov a občarstvenie. Toto je Pantokrator. Bradatý mních tam práve niečo kričal na nejakého turistu. Dosť dobre som mu nerozumel, používal asi pre mňa neznámy dialekt, ale myslel som, že buď mu turista vbehol v šortkách do kláštora, alebo stúpil mníchovi na otlak. Bohužiaľ aj polovička predtým nechala kameru zapnutú, takže miesto pohotového zachytenia výjavu ju automaticky vypla. No a na fotkách bol iba šum (ale iného druhu). Zaujímavý bol pohľad na hlavné mesto Kerkyra, najmä na štartovaciu dráhu miestneho letiska, ktoré smerovalo rovno na nás...
Z Pantokrátora sme zišli do Sidari, tam sme na jeho začiatku na križovatke ciest nakúpili v miestom supermarkete. Parkovisko pri pláži bolo skoro prázdne, úplne bezplatné, do WC sa hádzali mince. Pešo sme prešli cez miestny potok (vyzeralo to, akoby niekto do potoka nahádzal všetok bordel z Luníka IX) a už sme boli na slávnych útesoch. Miesto je to zaujímave, našinec nemá veľa príležitostí vidieť, ako morský sochár vlnami buduje svoje diela.
Dobre som sa tam pobavil hlavne na našich najbližšiezápadných susedoch. Stáli sme na asi 10 - 15 m vysokom útese, pod ktorým bola tesne nad morom asi 5 metrov široká platňa (keby ste sa spustili dole, tak neskončíte v mori, ale na tejto širokej platni. Maník tam hovorí partnerke: "jooo, to klidne doskočíš do moře, to je jenom kousek..." - Nuž, neskočila mu na to - potvora. O niekoľko desiatok metrov ďalej pri úzkom chodníku s blatom stála iná pani aj s buginou a lamentovala, ako sa dostane ďalej. Keďže som jej slovám zázračne rozumel, spýtal som sa jej rýdzou slovenčinou, či jej môžem s kočíkom pomôcť. Yes, thenk ju - prešla na medzinárodný jazyk. Vravím - na mňa môžete aj česky - rozumiem aj tomu. Prikývla. Preniesli sme kočík a ona na mňa - Thenk ju, Thenk ju... Nuž, asi si cvičila výslovnosť.
Známy Kanál lásky som videl iba z reštaurácie nad útesom. Voda bola od piesku kalná, ale severný vietor priniesol aj množstvo vodných rastlín. Takže mne sa more páčilo menej ako v Agios Georgios. K tomu úzke pláže (niekedy až veľmi úzke), zvyčajne zastavané radmi slnečníkov. Moje hodnotenie: tristo fotiek, žiadne kúpanie:(
Cestou domov sme šli stredom ostrova a na cestu domov sme sa napojili nad Kerkyrou. Tu začalo menšie blúdenie. Presne som trafil cestu, ktorou sme prichádzali, ale v Kerkyre ma už čakali zákerné jednosmerky. Do toho sa pridali aj ostatní v aute s požiadavkami - ešte toto by sme chceli vidieť, ešte tamto by sme chceli vidieť (stará pevnosť, nová pevnosť, prístav) - nuž, odviezol som ich napokon aj k tomu, čo pôvodne vidieť nechceli. Ale zas si prehliadli vzletovú a pristávaciu dráhu pekne zhora. Škoda, že ju pre reštaurácie ani nebolo vidieť a že bol práve letový kľud. No a potom už ten správny smer - Benitses, Moraitika a hotel.

4. Achilion, Moraitka, Mesonghi a Benitses

Posledný výlet bol malý. Smer Moraitka (nákupy), Benitses (nákupy), Achilion a prehliadka paláca. Vstup tuším 7 E na osobu. Čo o to, zámoček je to pekný, udržiavaná záhrada, dokonca aj fotiť môžete čo chcete. Dokonca aj s bleskom. Len ma mrzí, že sme nezastihli domácu pani. Možno sme však prišli neskoro my, lebo sa mi zdalo, že ako nás čakala pred vchodom, tak tak skamenela (aj zmramorovatela).
Odtiaľ autom do údolia a stredom ostrova cez úzke cestičky, okolo navádzacieho radaru (veľká lopta viditeľná z veľkej diaľky - tušim sa to tam volá Agia Deka) až za stredisko Moraitika. Cestou pár výhľadov na Kerkyru, Achilion.

Poučenie podľa Stefanynky

Nepotrebujete medzinárodný vodičák, stačí ten náš.
Auto sme si objednávali 1 - 2 dni dopredu, ináč sa môže stať, že daný typ nebude (autá vozia po celom ostrove).
Auto sme si mohli vyzdvihnúť už po večeri predchádzajúceho dňa. V nádrži však bolo málo sirupu, a tak sa náš večerný výlet zmenil na hľadania otvorenej benzínky. Rady z pôžičovne, že večer je otvorená každá druhá pumpa, sme preverovali až do Moraitiky. Našli sme len každú prvú, tie druhé boli asi niekde bokom. S malou dušičkou som to radšej otočil tak, aby sme sa v noci dostali motoricky čo najbližšie k hotelu. (Došli sme až k hotelu, dokonca na druhý deň ráno až na pumpu.)
Niektoré úzke miesta a úzke dediny sa prechádzajú cez semafóry.
Na cestách, ktoré sú najkľukatejšie sa vyskytuje najviac rachotilkov na skútroch, motorkách, buginách a pod. Aj keď vo väčšine sú cesty dostatočne široké, dodržiavajú svedomite pokyny delegátok, ktoré hovoria: vyskytujú sa tu aj hulváti, ktorá jazdia tak, že vás vytlačia na krajnicu, preto radšej jazdite pri strede cesty. Preto radím všetkým (okrem hulvátov): majte dostatok trpezlivosti (hulváti ich vytlačia aj zo stredu cesty).
Policajtov som vôbec nevidel (a to som ich hladal aj na prednom nárazníku, aj za zásterkami... :) )
Mapa ostrova, ktorú sme dostali v pôžičovni bola asi tak na 2 x A4 (asi ako roztvorený veľký zošit). Dedina, cez ktorú prechádza cesta na nej zakreslená leží o niekoľko kilometrov vľavo (alebo vpravo), takže ak budete hľadať odbočku, dostanete sa do slepej uličky niekde v horách.

Ceny na Korfu

To je asi časť, ktorá bude ľudí najviac zaujímať, takže to urýchlim:
Chlieb (velkosť asi ako naša veka - 0,7 €
Pivo plechovkové 0,5l v obchode 0,55 - 0,7 - 1,2 a viacej (rozne nemecké neznačkové pivá za 0,7 €, Heineken, Amstel, Mythos a pod. za 1,2 €)
Voda 5 litrová - 2 € v hotelovom supermarkete, v dedine aj za 0,6 €
Melón - 0,4 až 0,65 €
Džus 1 liter - od 1 €
Víno červené 1,5 litra - od cca 2,6 € (poschodový obchod Hectors oproti prístavu)
Víno biele 1,5 litra - od cca 2,4 €
Lahký obedný zákusok (Pita gyros, Souvlaki) - od 1,5 €
Kúsok melóna alebo Donuts (šišky) na pláži - 1 €

Auto: Matiz na 3 + 1 deň za 96 Eur
Benzín cca 1,1 € za liter
Vstup do Achilionu - 7 € na dospelého, 5 € do 18 rokov, 5 € pri organizovaných zájazdoch.
Fakultatívne výlety boli predovšetkým: Okruh ostrovom, Aquapark, Paxos a Antipaxos, Kerkyra a ich ceny sa pohybovali niekde okolo 30 € na osobu. Niektoré výlety ponúkali aj pouliční predavači v stredisku, boli cca o 5 Eur lacnejšie.
Poznámka pod čiaru: Hodnotenie podlieha morálnemu zastarávaniu a je zmesou subjektívnych dojmov determinovaných osobnými skúsenosťami, individuálnym záujmom o poznanie nového, osobnostnou mierou tolerancie a úrovňou frustrácie. Nemôžem teda prebrať žiadnu zodpovednosť za Vašu vydarenú dovolenku, tobôž za tú nevydarenú.

Ďalšia dovolenka z rovnakého strediska Agios Georgios south je na stránke hotela Golden Sands (september 2008).