STEFANYNKA

Fotografie, popisy z dovoleniek (novších aj starších) recenzie a súbory z GPS (PLT, WPT, prípadne aj IMG pre formát GARMIN), aby ste si mohli urobiť obraz, kde chcete či nechcete minúť svoje peniaze, kade-kam, odkiaľ až pokiaľ, prečo a načo, čo si máte všímať, prípadne čo všetko ste si nevšimli

Náhľady obrázkov sú vo veľkosti približne 150 x 98 bodov, všetky fotografie z príslušnej dovolenky sú zbalené ZIPom a sú vo veľkosti min. 250 bodov.

Stránky sú od 1. 4. 2009 presunuté na novú adresu: www.stefanynka.sk, tu nájdete všetky staré články, postupne aj všetky staré fotky a súbory, ale čo je najdôležitejšie, aj nové články a nové fotky a k tomu aj nové súbory.
Pôvodné stránky fungujú po starom, pri kliknutí na názov STEFANYNKA sa nevrátite na prvú stranu, ale budete presmerovaní na stránky nové.

Späť na fotografie Hotel Niriides Beach, Kolymbia, Rodos


Termín: 9 - 23. jún 2003
CK: Tatratour
Stredisko: Kolymbia (Rodos - východ)
Hotel: Niriides Beach 4*
Počet osôb: 3 (+2)
Vybavenie: Kamera mini DV Panasonic, fotoaparát Minolta Dynax 5 s 28-80 a 75-300 objektívmi, GPS eMAP s externou anténou, cestovný atlas Rhodos od vydavateľstva Marco Polo, mapa Rhodos od Freytag and Berndt 1:100 000, staršia mapa Rodosu 1:200 000, kompas a ostatné drobnosti

SKÚSENOSTI S GPS


Na Rodos sme leteli lietadlom TU-154, naspäť lietadlom Boening, počas letu som mohol používať GPS (až počas letu, nie pri vzlete a pristání). S anténou za oknom boli výborné príjmové podmienky. GPS mám nastavenú na formát HDDD°MM´SS.S", WGS84 (dáta z OziExploreru zadávam vo formáte DEG, MIN). Prvé prekvapenie bolo po prílete na letisko Diagoras na Rodose a cestou do mesta Rodos, kedy ma GPS na vstavanej mape neustále presviedčala, že som až do vzdialenosti 1400 m od brehu v mori, aj keď sme evidentne šli autobusom pozdĺž pobrežia. Na východnom pobreží to až také strašné nebolo, len WPT urobený na pobreží je asi 1300 m posunutý do vnútrozemia. Neskúmal som, aký vplyv na zobrazenie by malo nastavenie iného mapového formátu na GPS - prinesené WPT by mali umožniť skalibrovať mapu do požadovanej presnosti (na zoskenovanej mape som sa približne triafal na zaznačené cesty).

MAPY A TURISTICKÝ SPRIEVODCA ostrova Rodos


Všetky mapy boli bez akéhokoľvek súradnicového systému a WPT stiahnuté pred cestou z internetu neposkytovali dostatočné podklady na presnú kalibráciu máp. WPT stiahnuté z hlavného mesta Rodos často zavádzali. Pokúšal som sa namaľovať súradnicový systém do mapy, ale kontrola na mieste ukázala, že to bolo nielen nedostatočné, ale najmä veľmi nepresné. Najpresnejšia mapa je aj mapou najpodrobnejšou - automapa 1:100 000 z FaB. Niektoré cesty však nie sú zaznačené, sú zaznačené nepresne alebo sa zmenili úplne - ale to pripisujem vývoju po vydaní mapy.
Mapy, ktoré dostanete pri požičaní auta, sú tie isté mapy čo sa predávajú v každom supermarkete za 1 Euro - v rozlíšení asi 1:250 000. Obsahovo sú to rovnaké mapy ako tá, ktorú som si doviezol z Rodosu už pred 6. rokmi (tá je spomínaná 1:200 000 - a to už vtedy nebola nová) - len sú vo farbách pôžičovne, s inými reklamami a podobne.
Turistický sprievodca od Marca Pola je pomerne dobrý, treba ale počítať s tým, že niektoré informácie sa už dávno zmenili (informácie o reštauráciách, hoteloch a podobne).

INFORMÁCIE O RODOSE, KOLYMBII A O DOPRAVE


Keďže informácií o Rodose je na internete mnoho, chcel by som upozorniť na tie odlišnosti a postrehy, ktoré v sprievodcoch či mapách nenájdete.
V prvom rade je to novopostavená cesta od letiska Diagoras do Faliraki. Na rodoské pomery úplná dialnica - dva prúdy tam, dva späť - len škoda, že ako všade na Rodose je rýchlosť často obmedzovaná na 50 km/hod.

Pôžičovne áut sú všade, v každom stredisku, na každej ulici, niekde aj viac rôznych pôžičovní vedľa seba. Všetky ponúkajú nové moderné autá (tu je rozdiel oproti Marco Polo). Poistenie zahŕňa často aj podvozok a pneumatiky (nutno overiť v konkrétnej pôžičovni). Jediné, čo do poistenia nespadá, je jazda pod vplyvom alkoholu a off-road, teda jazda po cestách-necestách, plážach a podobne. Toto je dosť diskutabilné, pretože niektoré oficiálne asfaltové cesty vo vnútrozemí sú častokrát horšie než off-road. Tu je dobré držať sa dodanej mapy (pôžičovne s autom dodávajú mapu a na požiadanie detskú sedačku) - ak je cesta zaznačená v mape, možno po nej ísť (cestou z Epta Piges do Archangelosu by som nechcel ísť na ničom inom ako na terénnom aute a pritom je v mape vyznačená - kamenitá horská cesta!). Ródski policajti údajne kontrolujú najčastejšie rýchlosť, bezpečnostné pásy a alkohol (my sme ich nevideli).

Najvyššia rýchlosť v obci je 50 km/h, mimo obce 90 km/h. Všade je ale plno značiek obmedzujúcich rýchlosť - v obci niekde až na 30 km/h, mimo obec na 50, 70 či 80 km/h. Keď si k tomu pripočítame fakt, že na Rodose sú v podstate len tri nie príliš kľukaté cesty, ktoré umožňujú dosiahnuť aspoň na niektorých úsekoch maximálnu rýchlosť (letisko-hlavné mesto, letisko-Faliraki a hlavné mesto-Lindos), treba počítať s oveľa nižšími cestovnými rýchlosťami. Cesty sú síce dostatočne široké, avšak zákruty sú dosť ostré (pravouhlé a ostrejšie) a keďže sú robené cez rôzne kopčeky, na okraj cesty padajú kamene a na kraji je dosť šotoliny. S výnimkou ciest pri východnom pobreží vedú cesty cez pomerne strmé kopce a cez úzke uličky miest, častokrát s neprehľadným lomením v strede dediny. To znižuje celkovú rýchlosť jazdy, ale treba uznať, že výhľady sú častokrát fantastické. Niekde stačí spomaliť, niekde zájsť na krajnicu a zastaviť. Pri zaujímavých výhľadoch sú porobené široké asfaltové alebo len štrkové odstavné pruhy.

Veľmi dobre sú označené nielen prístupy k pamätihodnostiam, ale aj neprehľadné zákruty. Pred každou zákrutou je značka informujúca o zákrute a vo väčších aj navádzacie šípky (ale to sme išli predovšetkým po hlavných ťahoch). Pri pamiatkach sú parkoviská (väčšinou bezplatné, platené sú iba modro vyznačené zóny a tých bolo naozaj málo). Neviem, či to bolo spôsobené predsezónou, ale vodiči sa mi zdali ohľaduplnejší ako na našich cestách - málo hazadru, viac pochopenia.

Keďže automobil sme mali požičaný na tri dni (piatok, sobota, nedela), bol v nedelu v noci problém dotankovať. Otvorená pumpa z Faliraki do Kolymbie nebola a najbližšia celodenne otvorená bola až v Sgourou pred Rodosom. Našťastie, ráno majú pumpy otvorené od 7. hodiny.

Technika požičania auta je klasická - ráno v dohodnutý čas príde zástupca s autom, vyžiada si váš vodičák (po mne chcel aj medzinárodný), spíšete zmluvu, upozorní vás na alkohol a off-road, vysvetlí ako sa spúšťa klimatizácia a aký benzín sa tankuje a ukáže vám, koľko benzínu máte v nádrži a že toľko isto chce aj pri odovzdaní auta. Oznámi vám, kedy si príde po auto a že kľúčky od auta máte nechať na recepcii. Popraje šťastnú jazdu a - odvtedy som ho nevidel.

Ešte na niečo som zabudol. Keďže gréčtina je trochu odlišná od našich jazykov, sú všetky informácie na ceste buď formou piktogramov (dopravné značky podobné naším) alebo sú dopravné značenia najskôr v gréčtine a potom aj v angličtine. V praxi to vyzerá tak, že máte návestie o križovatke s vyznačením miest v gréčtine a nejakých 50 m pred križovatkou je takéto isté návestie aj v angličtine. Smery k historickým pamiatkam sú na osobitných (farebne odlišných - tuším hnedých) ukazovateľoch.

Autobusová doprava je organizovaná po východnom a po západnom pobreží. Možno nejaké autobusy jazdia aj do vnútrozemia, ale to som nezistil. Autobus z Rodosu do Kolymbie stojí 2,5 Eura, z Kolymbie do Lindosu tiež 2,5 Eura, z Kolymbie na pláž Tsambika 1,5 Eura. Časy odchodov z Kolymbie sú viac-menej orientačné, pretože je tam viacero zastávok po celej Kolymbii a všetky majú udaný rovnaký čas. Vodiči autobusov sú v pohode a ak ste útlocitní - máte smolu. Vodič z Kolymbie na Tsambiku totiž v Kolymbii len ľahko pribrzdil a my sme nastupovali do pomaly sa posunujúceho autobusu. Po nás nastúpili ešte nejakí turisti, ale dve posledné nemky len s údivom pozerali, ako autobus o nejakých 30 metrov ďalej zavrel dvere a odišiel.

Kolymbia


Kolymbia je malá dedina s niekoľkými hotelmi. Aj keď vám v cestovke povedia, že je to moderné turistické stredisko, berte to s rezervou (pozri foto). Táto dedina leží v krásnom prostredí medzi morom a horami. Dedinu rozdeluje skalnatý výbežok, ktorý nadväzuje na skalnatý mys. Vľavo od výbežku (smerom od hlavnej cesty k moru) je Eukalyptová alej (pozri foto). Vedie popri olivových hájoch a na jej konci sa začína rušná časť Kolymbie - niekoľko taverien, obchodov, supermarketov, pôžičovní áut a cestoviek. Úplne na konci Eukalyptovej aleje sa cesty rozdeľujú a je tu aj tabuľka s obojstannou šípkou - Paralia (pláž). Mierne doľava sa dostaneme do jedného malého prístavu s reštauráciou To Nisaki (pozri foto) a k severnej pláži, cestou doprava prídeme k hotelu Relax, k druhému malému prístavu v zátoke a ďalej k južnej pláži (foto).
Druhou stranou výbežku sa dostanete k niekoľkým novším hotelom a južnej pláži.

Špecialitou Kolymbie je to, že tu nie je nijaká internetová kaviareň, jedna podivná diskotéka (svetlo z nej však svieti ponad celú Kolymbiu). Turistický ruch je zameraný predovšetkým na nemeckú klientelu a tak sú všetky ponuky hlavne v nemeckom jazyku (ale hovoriť sa dá aj po anglicky). Dobrý obchodník porozumie aj po našom - švagrovci boli svedkom, keď si jedna rodina pýtala "jedny pomfrity a picu na hotel" a čašník nemal problém.
Keďže Kolymbia nie je rušné stredisko, zaspávate najmä za hudby svrčkov, cikád a komárov a budíte sa na kohútie kikiríkanie, mečanie kôz a čvirikanie vrabcov. Keďže som toto stredisko nazval dedinou, nesmú chýbať ani pravé kravy s ich typickým zápachom (ale len v niektorých častiach Kolymbie).
Pretože Kolymbia leží na východnom pobreží ostrova, privstali sme si jeden deň, aby sme videli východ slnka nad morom. Z výbežku medzi prístavmi je výborný výhľad. Skoro ráno, nikde nikoho, lavičky a pozostatky tanku na pevnine a jachta na hladine. Okrem nás už iba ďalší dvaja blázni s fotoaparátom. Slnko tu vychádza približne v azimute 50.

VÝLETY po ostrove Rodos


Ako v každom stredisku, aj tu sa dá prevádzkovať niekoľko typov turistiky. Prvou je bazénová turistika. To človek zíde ráno k bazénu a večer od neho odíde. Voda čistá, bufet blízko, človek sa veľa nenachodí (foto hotelového bazéna).

Nákupná turistika. Pár metrov od hotela je Eukalyptová alej s obchodmi. Prvý obchod, druhý obchod, tretí obchod a tak ďalej. Po druhom dni vás už predavač začína oslovovať menom a tak sa táto turistika premieňa na barovú turistiku, ktorá je rovnaká ako nákupná, len menej sa pri nej nachodíte.

Plážová turistika. Vzdialenosť od Eukalyptovej aleje na najbližšiu pláž (severnú) je asi 300 m. Pri reštaurácii To Nisaki (foto) sa kúpať moc nedá, lebo sú tam v mori dosť nepríjemné skaly. Ďalej na sever začína piesková pláž s okruhliakmi, slnečníkmi, lehátkami a sprchami - asi tak 300 m dlhá, vstup do vody zo začiatku kamenistý, ďalej do mora je piesok (foto). Za strediskom začína koryto rieky s veľkými okruhliakmi (to je už koniec strediska) a ďalej na sever (skoro po pláž Ladiko pred Faliraki) je piesková pláž s množstvom okruhliakov a kamenitým vstupom do mora. Na túto pláž chodia cez víkend domorodci, inakšie je skoro prázdna.
Pláž v zátoke pri prístavisku na južnej pláži je pomerne kvalitná s hrubším pieskom, vstup do mora však tvorí dno sformované prúdením vody do úzkych hlbších jarkov, takže je niekedy dosť nepríjemné dostať sa do hlbšej vody.
Južná pláž je piesková s malými okruhliakmi a kamenitým vstupom do vody. Jej úplne južný koniec je pieskový, avšak vo vode sa vyskytujú kamene dosť plytko pod hladinou. Odtiaľto je dobrý výhľad na vrch Tsambika, na ktorom stojí kláštor a za týmto vrchom sa nachádza pláž rovnakého mena.

Pláž Tsambika (foto) - údajne najkrajšia pláž na ostrove - bol som tam 2x, je to pekná pláž v malebnej zátoke, piesková, v strednej časti je kamienkový vstup do mora. Na začiatku sa v piesku nachádzajú väčšie okruhliaky alebo iné kamenie. K pláži vedie asfaltová cesta, za plážou sa nachádzajú malé taverny a za nimi vedie od severu na juh prepluhovaná cesta s drevenými prístreškami pre autá. Pri vstupe na Tsambiku je jeden supermarket, ktorý slúži zároveň ako autobusová zastávka. Autobus z Kolymbie na Tsambiku ide 9:40, z Tsambiky do Kolymbie o 16:00. Nevýhodou väčšiny pláží na východnom pobreží ostrova (a teda aj Tsambiky) je, že tu fúka predovšetkým vietor zo západu. Ten sa po ceste cez ostrov stihne zohriať a preto keď ležíte na brehu, cítite sa ako tie kurence v Tescu na Slovensku - slnko a horúci vzduch vás grilujú a grilujú.

Pláž Prassonissi (foto) - je pláž na najjužnejšom výbežku ostrova. V čase našej návštevy bol asi príliv a na najjužnejšiu časť sa dalo dostať jedine po svojich cez zaplavené územie. Pohľad na pláž je najkrajší z cesty nad plážou. Zo západnej strany vietor ženie vlny s bielou penou, na ktorých sa preháňajú milovníci surfovania (vlastne - ako sa hovorí surfovaniu s použitím padáku-klzáku?) a východná časť je typická grécka pláž so slnečníkmi a lehátkami.
Pretože pláž je pravdepodobne dosť často zaplavovaná vlnami, na piesku je dosť smetia, vyschnutých morských rias, pozostatkov po turistoch a rybároch a sem-tam aj asfalt, ktorý dokáže znečistiť nohy aj obuv (ide dolu benzínom, ale u nás pomohla aj alpa alebo kalvados!).
Vo všeobecnosti sú západné pláže veterné s vlnami, východné pláže sú pokojné.

Pešia turistika. Tento druh turistiky je obmedzený horúčavami a terénom. Okolité vrchy sa mi zdali dosť neprístupné, pretože majú buď pichľavý tvrdý porast vhodný akurát pre ovce a kozy, alebo skaly vyzerali dosť drsne a nehostinne. Aj keď viem, že na každý kopec sa dá nejako vyliezť, odporúčam hlavne výlet na kláštor Tsambika (lepšie je ísť autom), odkiaľ je krásny výhľad (foto) na celú Kolymbiu, pláž Tsambika, kláštor Tsambika (drobná biela nenápadná stavba na samom vrchole) a na východ a západ slnka (východ nad morom - to som nevidel odtiaľto, západ nad kopcami áno - je prekrásny).

Ďalej odporúčam výlet do Epta Piges (lepšie je ísť na bajku alebo na aute). Malebné údolie asi 5 - 6 km od hotela alebo 3 km od hlavného rozcestia v Kolybmii. Cestou skutočne nie je kde sa ukryť pred slnkom. Posledných 500 m od hlavnej cesty zalesneným terénom k reštaurácii. Za reštauráciou bizardné stromy vo vyschnutom koryte a pomedzi korene vyvierajú pomerne silné pramene - očíslované od 1 do 7 (foto). Pri reštaurácii WC, okolo chodia pávy, všade sú zelené pínie a modrá obloha. Poniže reštaurácie malá priehrada, odkiaľ vyteká v betónovom koryte širokom asi 40 - 50 cm studená priezračná voda. Po niekoľkých metroch vteká do úzkeho tunela (šírka asi 80 cm, výška asi 180 cm, dĺžka cca 150 m) (foto). V prostriedku tunela je vetracia šachta vysoká asi 10 m s kovovým rebríkom, ktorá ústi na povrch vedľa cesty (pozor, tadiaľto sa von obyčajne nechodí). Od začiatku tunela vás povedie malé svetielko prenikajúce z vetracej šachty a odtiaľ ďalšie svetielko nádeje prenikajúce z konca tunela. Tunel nie je vhodný pre osoby bojace sa tmy a trpiace klaustrofóbiou. Spomínam to preto, lebo pri našej prvej návšteve tunela sme pred sebou schytali nemecký pár v strednom veku (cca 40), kde žena sa už po 10 metroch chcela vrátiť späť (blbá predstava v úzkom tuneli, kde je človek ovešaný batohom, foťákom a všelijakými inými haraburdami). Dostala sa až do vetracej šachty a tam sa chvíľu pokúšala vyliezť na povrch uvedeným rebríkom (vlhké studené nohy, skrehnuté prsty a ten stres zo strachu - vôbec som jej nezávidel). Neviem ako dopadli, jej telo som už až do konca pobytu nazahliadol (ale možno je to tým, že v tej tme som si ju nevšímal?). Odporúčam mať v tuneli pripravený blesk a na prípadných dotieravcov zo zadu sa nečakane obrátiť a vpáliť mu plný záblesk do tváre. Na tú fotku do konca života nezabudnete (o tom, čo to spraví s jeho rozšírenými zreničkami ani nehovorím). Na konci tunela je rozkošné jazierko (priehrada) - vľavo od tunela je priehradný múr - oplatí sa vidieť. Cestičkou doprava sa dostanete naspäť na cestu (k vetracej šachte) a ďalej k vstupu.
Tunel je okrem vody pomerne rýchlo pretekajúcej úplne suchý a nenaplnili sa teda moje obavy o elektroniku zničenú kvapkajúcou vodou. Dá sa prejsť naboso (je betónový, nie moc klzký) alebo v sandáloch - neodporúčam papuče a žabky - idete po prúde a voda ich môže ľahko odplaviť (v smetiakoch nad koncom tunela sa ich niekoľko válalo a nikdy neboli do páru).
Naopak, takýto studený kúpeľ na nohy odporúčam po každom výlete autom - údolie je bez vstupu a myslím, že je stále otvorené.

Cykloturistika. Pôžičovňa MAX MOTO požičiava bicykle za 4-5 Euro na deň, pri viac ako týždennom požičaní klesá cena až na 2,8 Eura/deň. Bicykle sú v dobrom stave, mestské aj horské s odpruženou prednou vidlicou i lankovým zámkom. Nezvyklá na nás bola predná brzda na pravú ruku, no po tom, čo švagor skoro hodil ksicht na asfalt sme si dávali pozor. Prvá cesta viedla na pláž Tsambika (na hlavnú cestu do Lindosu, po nej na menší kopček a po miernom klesaní odbočka vľavo na Tsambiku, pomerne dosť z kopca). Cesta naspäť o niečo náročnejšia, ale dalo sa to vyšlapať, najmä preto, že v polovici je pomerne slušná reštaurácia Edem, kde sa dalo občerstviť. Cestou domov sme si ešte odskočili proti vetru do Epta Piges a odtiaľ až do Kolymbie nás hnal silný vietor zo západu.

Mototuristika. Túto turistiku sme nevyužili, aj keď motorky sú na Rodose veľmi obľúbené. Cena za požičanie od 10 cez 16 až do 25 Euro na deň. Prilby sú vraj povinné, pôžičovne ich mali na sklade dosť (MAX MOTO).

Autoturistika. Požičali sme si Citroen SAXO od pôžičovne KOSMOS (prostredníctvom delegátky Evy z CK Tatratour. Cenovo asi 48 E na deň, 105 E na tri dni s plným poistením a s voľným počtom kilometrov. Najlacnejšie auto (malá Fiatka) približne 30 E na deň, najdrahšie (terénny, otvorený) asi za 70 E na deň. Ostatné pôžičovne mali pravdepodobne podobné ceny, syn sa v Kolymbii pýtal na Peugeot Cabriolet - ten bol za 68 E. Výber áut je skutočne široký - od dvojmiestnych (Smart) cez Fiat, Citroen, Peugeot, Hyundai, Renault, Škoda, Opel až po športové, mikrobusy a džípy. Cena bezolovnatého benzínu (unleaded) bola 0,745 - 0,770 E/liter. Spotreba sa pri obsadení piatimi dospelými osobami, pri kľudnej jazde po rodoských cestách (zákruty, dedinky, výhľady, klimatizácia na plné pecky, miestami na jedničku a podobne) pohybovala na úrovni 6,14 litrov/100 km. Za tri dni sme prešli 437 km a prešli sme takmer celý ostrov. Na dôkladnejšie spoznanie ostrova je to však naozaj málo.

PRVÝ DEŇ - Lindos, Prassinissi, Monolitos


Prevzatie auta o 9:30 - 10:00
Odchod do Lindosu (dobrá nová asfaltka), rýchla prehliadka mesta a Akropoly (foto)
Cesta cez Pylonas (že som ja blbec nešiel cez Pefki - nie kvôli ceste, ale kvôli výhľadom) a Chochlakas na Prassonissi (pozor, odbočku na Prassonissi možno ľahko prehliadnuť, ja som sa musel vracať asi 50 m, ďalšie dve autá za mnou z omnoho väčšej diaľky). V obchodíku na Prassonissi mali oveľa lacnejšie melóny ako v Kolymbii. Cesta dobrá, užšia ako Rodos - Lindos.
Kúpanie vo vlnách na Prassonissi (foto).
Cesta cez Kattaviu do Apolakie (popri pobreží, pomerne dobrá cesta)
Apolakia - hrad Monolithos - Väčšie kopce, ostrejšie zákruty, pekný výhľad nad hradom (foto). Z hradu by bol pekný západ slnka, na fotenie by však bolo vhodnejšie ráno. Ľutujem, že nebol čas na návštevu pobrežia pod hradom.
Domov sme sa vrátili po trase Monolitos - Siana - Embonas - Apollona - Platania - Arhipoli - Kolymbia (dobrá cesta, niektoré dedinky majú veľmi úzke časti ulice, cesta sa na niektorých miestach prepadla, no opravovali ju).
A po večeri ešte na západ slnka z kláštora Tsambika. Pod kláštorom je reštaurácia, tu treba nechať auto a ku kláštoru ísť po schodoch. Tristo betónových schodov nás privedie na vrchol, odkiaľ je nádherný výhľad na okolie.

DRUHÝ DEŇ - Rodos


Kolymbia - Rodos a späť


V meste som už raz bol. Približne v roku 1997 som tu strávil týždeň. Za ten čas sa niektoré veci zmenili, iné zostali tak, ako som si ich pamätal. Počas tejto dovolenky som navštívil aj niektoré nové miesta, na ktoré voľakedy nezostal čas alebo chuť. Zdalo sa mi, že gréci po vstupe do EU začali opravovať a rekonštruovať historické pamiatky väčším tempom, aby tak prilákali ešte viac turistov. Aj keď vstupy na niektoré miesta nie sú pre našinca najnižšie (3 až 6 E na osobu - a keď ich tak navštívi jedna rodina za deň niekoľko) - človek má dojem, že vie, na čo sa takéto peniaze použijú (foto).
Parkovanie väčšinou zadarmo, napríklad aj na pobrežnej promenáde, dobrou alternatívou je aj parkovanie pri hoteli (veď sme hoteloví hostia).
Verejné WC sa nachádza napríklad v Tržnici pod "altánkom" (oproti prístavu Mandraki, blízko stanovišťa autobusov).

TRETÍ DEŇ - Petaloudes (Butterfly Valley), Kamiros


Ráno odchod do Epta Piges - nádherný kľud, asi sme prví návštevníci, páv sa predvádza v plnej kráse. Voda je rovnako osviežujúca ako poobede.
Cesta na Arhipoli, zastávka pri kostole Agios Nektários, kde sa práve konala omša (grécke omše sú vraj veľmi dlhé a celé spievané). Pri ceste obrovský dutý strom s miestom vnútri na fotenie, na ktorý nás upozorňuje starý grék predávajúci med. Pod cestou je picnic area s parkom - stromy sú tu označené - hotové arborétum v prírode.

Pred Arhipoli je odbočka doprava na Psinthos a Údolie motýľov. Po 50 metroch opatrne kontrolujeme, či táto "cesta" je naozaj tou asfaltkou, zaznamenanou v mape, alebo či sme nie náhodou off-road. Pred nami sa biele Punto s dvoma osobami správa tak isto a po chvíli obaja usudzujeme, že sme snáď na dobrej ceste a že sa nebudeme musieť vracať. Pred nami je 10 km do Psinthosu. Po kilometri menší kopček, už začíname veriť, že je to len cesta do záhradkárskej kolónie, potom sa cesta zlepší, začne klesať, zhorší a takto to ide stále dokola. Keď míňame prvý džíp utešujeme sa, že čo zvládne on, to musíme prejsť aj my. Po ďalšom kilometri stretáme prvého cyklistu. Nemá žiadne cestné lišaje na tvári a tak usudzujeme, že cesta ďalej už musí byť len lepšia a lepšia. Aj je. Avšak iba na krátkych úsekoch, kde voda nestihla v asfalte vymyť obrovské jamy. Pohľadom sledujúc menej zaťažené Punto pred sebou len dúfam, že pri kľučkovaní po ceste na prvý, maximálne druhý rýchlostný stupeň nezapadnem a nebudem musieť volať pôžičovňu, aby nám auto vymenili. To by zabralo celý deň. Zrazu sa cesta mení ako šibnutím zázračného prútika a my po chvíli dorážame do obce Psinthos (lepšou aternatívou je asi dostať sa do Psinthosu z dediny Archangelos) a ďalej smerom na Petaloudes - Údolie motýľov (Dnes už viem, prečo bola cesta zrazu lepšia. Každá dedina má kostol, kláštor, pútne miesto alebo niečo podobné postavené mimo obce. Ľudia tam do kostolov chodia na autách a preto aj cesty okolo sú dobré. My sme prechádzali okolo takého jedného miesta, kam asi chodili najmä obyvatelia Psinthosu.)

Na vrchu kopca je vyhliadka zvaná Panorama spolu s bufetom. Pod nami les, výhľad na more - nič moc. Avšak zdanie klame. Nachádzali sme sa nad Údolím motýľov a panoráma ponúka jedinečnú možnosť prehliadnuť si celé toto územie. Cestou dole miňame kláštor Kalopetras a už je vľavo od nás veľké parkovisko. Zastavujeme a tých niekoľko sto metrov schádzame po ceste peši. V zákrute zachraňujeme jedného kraba, ktorý sa vybral rovno cez cestu. Pred vstupom sú záchody (murované so splachovaním a predstavte si že zadara - tomu sa hovorí kultúra). Vstup do Údolia motýľov - 3 Euro. Jazierko, drevené lavičky cez potok, schodíky, kúsok chodníka, potôčik, ďalšie schodíky a ďalšie lavičky (foto). Zopár motýľov poletuje okolo nás. Niektoré cestičky sú uzavreté, niektoré sú nové. Schody, cestičky, zopár motýľov a všetko dookola. Kto objaví motýľa, ten sa teší, komu sa podarí na jednom mieste vidieť 3 - 5 motýľov, fotí ako odušu. Žiadne záplavy motýľov. Neskôr sa vraciame po tých istých schodoch až ku vstupu a pokračujeme pod cestou. Podobná scenéria až po reštauráciu. Tu si dávame niečo pod zub, lebo nás čaká ešte dlhá cesta. Petaloudes, Butterfly Valley alebo údolie motýľov odporúčam všetkým milovníkom prírody, ale aj jej odporcom. Nádherná krajina je dotvorená drevenými lavičkami, mostíkmi a schodíkmi, neskôr drevo vystrieda kameň s betónom alebo len čistý betón. Človek žasne, koľko betónu sem dopravili kvôli turistom. Ináč všade sú rozmiestnené kamery a vystavané protipožiarne prístrešky a hydranty.

Kamiros

Z Údolia motýľov schádzame do Kato Kalamonas a odbočujeme doľava na Kamiros. Príjemné prekvapenie - málo ľudí, nijakí predavači suvenírov. Vstup - 3 Euro. Nádherné miesto (foto). Nielen na zamyslenie, ale aj na oddych. Krásny výhľad na more. Len si treba uvedomiť, že tých pár šutrov na stráni usporiadaných v nejakom podivnom poriadku je starých 2500 až 3000 rokov. Odporúčam navštíviť!

Ialysos, Filerimos


Z Kamirosu vyrážame na Ialyssos. Na parkovisku sú vedľa nás požiarnici. Pravidelne obchádzajú pahorok a strážia, aby nikde nevznikol oheň. (Keď sa tak zamyslím, prešli sme viacero voľných aj platených pamiatok na Rodose, ale nikde sme nemuseli za parkovanie platiť, všetky parkoviská boli voľne dostupné, prípadne tam boli rozšírené cesty alebo vyasfaltované miesta na parkovanie a rovnako to bolo aj s fotografovaním - kúpiš si vstupenku a automaticky fotíš a filmuješ čo chceš - ako to tí gréci robia, z čoho ich počerné deti žijú?)

Na pahorku si prezeráme kláštor Filerimos (foto) a pomaly sa presúvame na druhú stranu plošiny, kde stojí vyhliadkový kríž. Po úzkom vnútornom točitom schodisku tohto betónového kríža je možné dostať sa až do jeho ramien, odkiaľ je nádherný výhľad na letisko Diagoras i na záložné letisko, ale predovšetkým na celé pobrežie od letiska až po hlavné mesto Rodos. Keďže kríž stojí na západnej strane pobrežia, ľutujeme, že sme sem kvôli fotkám nedošli ráno.

Večerné Faliraki


Cesta okolo letiska do Faliraki a na hotel. Po večeri jazda do Faliraki. Mesto, kolotoče, blázinec. Som rád, že som ubytovaný na dedine. Po polnoci cesta napäť. Ráno mám odovzdať auto s plnou nádržou a žiadna pumpa v pondelok skoro ráno (po polnoci) nie je otvorená. Pýtam sa na hoteli, kde je otvorená pumpa, aby som nemusel ráno vstávať. Recepčný mi zle porozumel. Myslel, že mám otvorenú (vykradnutú) nádrž. Už pomaly budil vedenie hotela a alarmoval políciu. Na druhýkrát je to s našim vzájomným pochopením lepšie. Odporúča mi ísť do Afandou, alebo počkať do rána. Idem hneď - radšej si ráno pospím. V Afandou je pumpa tmavá, ale bytík vedľa osvetlený. Pumpár mi vysvetľuje, že najbližšia otvorená pumpa je v Sgorou pred hlavným mestom. Vraciam sa späť a pred siedmou ráno vyrážam natankovať.

Autobusová turistika. O individuálnej som už hovoril. Z Kolymbie do Rodosu aj Lindosu za 2,5 Eura, treba si dať pozor, aby sme nezmeškali posledný autobus späť.
Turistika s CK je trochu zložitejšia. Grécke CK ponúkajú zájazdy o niečo lacnejšie ako naše CK. Treba si však uvedomiť, že pokiaľ neovládame cudziu reč dostatočne, nič sa nedozvieme a tak či tak musíme stíhať program cestovky. Pre dve osoby (a viac ľudí) sa podla mňa oplatí prenajať si auto alebo motorku. Miestne cestovky ponúkajú zájazdy po ostrove v cenách cca 20 - 35 E na osobu. Medzi tie lacnejšie patrí Lindos + Tsambika alebo Lindos + Epta Piges, klasické zájazdy ako grécky večer či okruh ostrovom sú drahšie (okolo 35 Eur).

Lodná turistika. Cestovky ponúkajú najmä plavbu na Simi z prístavu Mandraki v hlavnom meste. V cene niekedy nie je zahrnuté cestovné do a z hlavného mesta. Plavba je bez sprievodcu, treba si dať pozor na to, aby ste sa včas nalodili na spiatočnú plavbu. Cena okolo 22 - 28 - 35 E/osobu
Ďalšou obľúbenou trasou je turecký prístav Marmaris rýchloloďou z Mandraki. Cena kolíše od 55 do 63 E na osobu. Tu si treba dať pozor na to, či je v cene zahrnutá doprava do a z hlavného mesta a prípadne aj víza do Turecka.
Do Lindosu sa loďou z Kolymbie dostanete za približne 20 - 25 E.

CENY


Pozn: Ceny sú platné v čase našej návštevy, t. j. jún 2003.
Minerálna voda perlivá - 1,5 l -- 0,5 - 1,2 E
Voda neperlivá - pack - 6x1,5 l -- 1,68 E (pri zastávke busu)
Chlieb tmavý, krájaný -- 1,7 E
Mlieko ochutené - 0,5 l -- 1 E
Víno červené polosladké - 2 l -- 3,25 E
Melón - 1 kg -- 1 E (0,4 pri vjazde do Kolymbie)
Nafukovacie lehátko -- - 4 E
Tričká -- 9 - 10 E
Pivo amstel, plech - 0,5 l -- 0,9 E
Pivo plech, Haake beck - 0,5 l -- 0,6 E
Cola - 0,5 l -- 0,9 E
Džús 100-percentný - 1 l -- 1,4 E
Rožok veľký -- 0,25 - 0,30 E
Long dring - 1 - 2 ks -- 4 E (2 za 1 - tzv. Happy hour)
Biele víno Apélia - 1,5 l -- od 3,3 E
Pivo plech na pláži - 0,5 l -- 2 - 2,5 E
Šiltovky -- 4 - 7 E
Strieborné prstene -- od 2 vyššie E
Airsoft pištole - jednoduché -- 17 - 23 E
Komárovače -- 3 - 5 E
Náplne do komárovačov -- 1,5 a viac E
Filmy do foto -- 3 - 5 E (5E - Kodak)
Mini DV kazeta - 60 min -- 8 E
Baterky AA - 4x -- 1,4 E
Baterka CR2 -- 5 E
Opasky koža -- 6 - 10 E
Vstupy do pamiatok -- 3 - 6 E (do 18 rokov 1)
Pohľadnice -- 0,18 - 0,30 E (0,2 najčastejšie)
Mapa ostrova -- 1 E
Kalendáre (Rodos, Grécko,...) -- 4 - 7 E
Diskotéka -- 7 E
Gyros -- 1,5 - 2,5 E
Paradajky -- 1 kg - 0,7 - 1 E
CD grécka hudba -- 7,5 - 9 E
Marlboro - kartón -- 25 E
Chevalier de Rhodos (červené víno, 0,75 l) -- 2,88 E (pitné)
Tsantali (červené suché, pitné, 0,75 l) -- 2,45 E
Na hoteli okrem iného môžete dostať
Hranolky - 1,9
Rezeň - 5,9
Biele víno 0,5 l - cca 4
Souvlaki - 5,9
Na cestách sa okrem iného môžete najesť:
V Údolí motýlov
Omeleta s hranolkami - 5
Mousaka - 5,5
Pivo - 2,3 až 2,5
V King Burgeri (v Kolymbii oproti Max Moto)
Chicken steak na tanieri - 5 (kuracie mäso, hranolky, 2 druhy omáčok, pita-koláč)
Menu - 4,20 až 4,50 (hamburger, hranolky, kola; alebo gyros, hranolky, kola) - miesto koly si možno vybrať malé pivo

Zmeny a doplnenia popisov


14. 7. 2004
- v Epta Piges neodporúčam vyliezať vetracou šachtou v strede tunela - pokračujte tunelom až na koniec, je tam malé jazierko (ďakujem Soni za upozornenie)
- v časti Mapy, GPS, PLT, WPT... sa nachádza okrem náhľadovej mapy Rodosu aj orientačná mapa Kolymbie s umiestnením hotelov, reštaurácií a diskotéky (ostatné PLT a WPT súbory sú určené najmä pre GPS-pozitívnych, ale dajú sa využiť aj obyčajnými smrteľníkmi pomocou programu Ozi Explorer).
- v popise mesta Rodos doplnená informácia o WC v tržnici
- otváracie hodiny Aquaria - v sezóne (apríl-október) 9.00 - 20.30, mimo sezónu 9.00 - 16.30
grand master palace, rodos
- Grand Master Palace
kamiros
- Kamiros

12/2003 - 2008 (c) Stefan     /    Novinky     /    E-mail: olexys@szm.sk    /    English    /    Sitemap    /