DOVOLENKA Hotel Blue Sea, Ierapetra, Kréta, Grécko - 2008

Termín: 14. - 25. jún 2008
CK: Tatratour
Stredisko: Ierapetra, Kréta
Hotel: Blue Sea
Počet osôb: 2
Vybavenie: Minolta D5, kamera Panasonic, GPS eMap, PDA s IGO, mapa Kréty 1:150 000 a 1:200 000, sprievodca po Kréte

Informácie z Netu

www.ierapetra.net
Crete-Today
Makrygialos a okolie
Kréta v detailech / CZ
Lastminute - foto areálu
Hotel Blue Sea (s fotkami, aj so súradnicami) / FR
Ďalšie informácie o hoteli Blue Sea/ Portugalsky???
Pár ďalších informácií v PDF súbore o Blue Sea/ FR

Okolie a očakávania

Očakávam vyhnanstvo na samote, minimálne 6 km od najbližšieho človeka :), poloprázdnu pláž (veď kto by už chodil k moru tak skoro...) a čistý vymalovaný hotel (po dovolenke dám vedieť, nakoľko sa moje očakávania naplnili).

Iné z preddovolenkového obdobia

Uvidíme, ako povedal slepý... Láka ma viacero miest, napríklad kláštor Kapsa (Moni Kapsa), Makrygialos, rokliny Pefki a Orino, Xerokambos, roklina Ha (Ha gorge), planina Lasiti, ale aj juh ostrova od mesta Ierapetra smerom na západ. Na pláži Vai som už bol v minulosti.

Mapy Kréty a GPS

Staršie mapy Kréta od FaB 1:200 000 a od Marca Pola 1:150 000.
GPS podľa Elsingu a z http://mapdekode.iol.gr, pár máp z http://mapcenter.cgpsmapper.com, pár trackov z Kréty z internetu (aj vlastných). Uvidíme, ako to bude spolu sedieť. Pár popisov Kréty (hlavne na sever a západ, ale aj severovýchod od Ierapetry mám pri popise stredísk hotel Marina Sands - Agia Marina a hotel Nefeli - Platanias pri Rethymne). Mapa z Igo sedela pomerne presne, na navigáciu v aute to bolo pomerne fajn. Keďže som PDA kupoval tesne pred dovolenkou, problém mi robilo predovšetkým ovládanie a večné hladanie, čo a kde je ukryté, ako spustiť zaznamenávanie trackov a pod..

Heraklion - Ierapetra - hotel Blue Sea (Blue Sky and Sea)

Tentoraz sme zažili veľmi skorý odlet. Na letisku už o pol druhej ráno, odlet o pol štvrtej. Prílet do Heraklionu niekedy okolo siedmej hodiny. Slušní ľudia vraj ešte spia. Preto čakáme zhruba polhodinu na kufre. Hneď nato nás delegátka posiela do autobusu smer Ierapetra, hotel Petra Mare a Blue Sea.
Cestou z Heralionu ešte kľučkujeme okolo National road - krétskej jeden a pol-pruhovej dialnice, aby sme vysadili dovolenkárov v stredisku Kokinni Hani, ale potom sa už dostávame na "diaľnicu" a šinieme si to občas aj sedemdesiatkou smerom na Agios Nikolaos a Ierapetru. Hovorím občas, pretože častokrát sa len tak vlečieme za elektrikármi (tí sú vraj všetkému na vine, lebo postavili stĺpy a zabudli povešať vládu - ako sa hovorí v starom vtipe), alebo iným pomalým vehiklom.
Šofér je v pohode - veď má veľký voz. Takže nejaké blinkre ho netrápia, že je niekde plná čiara... (veď nepukua - ako hovoria záhoráci), stopka na križovatke tiež nezabrzdí jeho rozlet.
V Ierapetre vystupuje pár ľudí pred hotelom Petra Mare a potom už len koniec civilizácie - hotel Blue Sky and Sea.
Kedže GPS-ko ukazuje blízky príchod konca trasy, pozeráme dobre okolie. Zarastená pustatina, polorozpadnuté hotely (alebo sa to dá chápat aj ako polopostavené) - (pozor, toto sa netýka hotela Blue Sky and Sea, ten je vystavaný, udžiavaný, upratovačky cez deň dokonca zemetali uličky, polievali kvety a pod.).

Hotel Blue Sky and Sea

Autobus zastavuje na malom parkovisku pri ceste. Delegát Jozef nás posiela na recepiu hotela Blue Sea, kde máme vyplnit nejaké papiere a odovzdať vouchre. Uvidíme sa vraj v pondelok poobede. Nuž, toto bude určite bezproblémový hotel, ak tu nepotrebujeme delegáta tri dni. Ale veď to poznáme. Pokyny sú na recepcii na nástenke, Nastenka je s Mrazíkom, Mrazík je na rehabilitácii a my sme v... (vlastne v hoteli.)
Recepčná nám rozdala papieriky, vraj tam máme naťukať meno, priezvisko a podobne. Ešte si zapisuje moju požiadavku na izbu na poschodí a potom nás posiela na raňajky, že potom budeme mať izbu pripravenú.
Raňajky potešili, mňa veľmi a polovičku potešilo víno ešte veľmejšie. Na raňajkách sa ozývajú spolucestujúci z predchádzajúcich dovoleniek. Ešteže sa my vizuálne nemeníme, lebo ja by som to dievčisko z Palm Beachu na Corfu ani nepoznal. Vyrástla...
Po raňajkách sa vraciame na recepciu, kde nás už čakajú kľúče. Nuž, ale kam ísť? Recepčná nás žiada o chvíľu strpenia, na kohosi kričí, potom chce ďaľšiu chvíľu a znovu kričí. Asi na šiesty pokus vybieha silnejšia upratovačka a vedie nás oproti recepcii. Na toto by u nás stačilo jedno gesto rukou, tu platia špeciálny personál. Ale iný kraj, iný mrav. Pri prvej návšteve recepcie nás baba naháňa s nejakými modrými náramkami, ktoré musíme nosiť stále na ruke, aby všetci Kréťania vedeli, že sme už tu a splnili nám všetko, čo nám len na očiach vidia (a čo hotel dovolí). Musím uznať, farba náramkov bola pekná, modrá - veľmi nám pristala k našej nevyspatej pleti.
Náramky boli celkom Funny, najma na pláži, kde si potom všetci rozprávali, čo si kto kde poškriabal, ktorú bradavku si odtrhol a pod. Odporúčam ďalším dovolenkárom nechať si náramok pripevniť na nedominantnú ruku (pozn.: ak ste pravák, tak na ľavú, ak ľavák, tak na pravú).

Hotel Blue Sea

Izba hotela Blue Sea je malá, očividne staršia, ale udržiavaná a vymaľovaná. Ale je vybavená všetkým, čo budeme potrebovať. Jedna manželská postel, po zaťažení jednej strany sa kýve. Vyberiem jeden nepotrebný papier slovenskej provenencie a jednu nohu podložím. Za chvílu objavujem, že sa kýve aj druhá strana. Tu už nie je niečo v poriadku so zákonmi Einštajna, Newtona a možno aj s Keplerovými zákonmi. A možno ani Pytagorova veta tu nebude preložená zo slovenčiny do gréčtiny???
Moje domnienky sa nepotvrdili, príčina je jednoduchšia, ako som očakával. Niekto tu zrejme pred nami trávil siestu tak inrenzívne, že opravár pre istotu pridal ešte jednu nohu doprostred postele. Alebo len chceli vyrobit otáčajúcu sa postel :). Každopádne, posteľ s piatimi nohami som videl prvýkrát.
Naša izba je na dvoch ludí len tak-tak (pozor, sú aj väčšie izby pre troch, dokonca rodinné dvojizby). Skriňa musela byť trochu posunutá, aby sa dali otvoriť dvere. V kúpelni je iba polovičná vaňa, štíhly človek (takmer ako ja ;) nemá problém, neviem si však predstaviť, ako sa odtiaľ dostávajú ľudia s nadváhou (a to nehovorím vyslovene o tučných). Vaňa je tak blízko k dverám, že v mieste stretnutia dverí a vane museli z dverí trochu odpíliť, ináč by ste sa dovnútra nedostali. Medzi tým všetkým WC s toaletným papierom vpravo za chrbtom a s košom až za vaňou. Atmosféru kúpelnu dotváralo staré zrkadlo, jedna polička na mydlo a starodávna vetračka so zatváraním na háčik.
Pri vstupe do kúpelne je potrebné zatancovať tzv. Tango toaletino (po slovensky - hajzlové tango). Kroky sú pomerne ľahko zapamätateľné: pravou rukou otvoriť dvere, pravú nohu s čiastočným vytočením tela vsunúť medzi hajzlovú misu a vaňu, ľavú nohu prinožiť, milý pohľad na dvere, ľavou rukou ich privrieť, krok ľavou nohou do voľnej miestnosti, priložiť pravú a dvere úplne zavrieť.
Na izbe okrem postele boli dva nočné stolíky, jedno rádio, na ktorom sa nedal nastaviť čas a preto celú dobu blikal divný čas, ako sa mu zachcelo, jeden stolík so zrkadlom, televízor, telefon, smetný kôš, jedna stolička a klimatizácia. Klíma bola fajn, dokázala slušne vychladiť aj pitie. Ešte tu boli tri zásuvky okrúhleho gréckeho typu, takže niektoré slovenské rozdvojky z tvrdého plastu možu mať problém. Okrúhle zástrčky z mäkkého plastu problém nemajú. V jednej zásuvke pod zrkadlom bol zastrčený televízor. V priebehu dovolenky nám na izbu doniesli malú chladničku, takže vytiahli televízor a zastrčili chladničku. Ale na druhý deň doniesli rozdvojku a fungovali oba spotrebiče. Ale tiež len do výpadku elektriky, kedy nefungovalo nič, ani voda netiekla, ani pivo sa načapovať nedalo... Je zaujímavé, že na elektriku tam neboli tri veci: more, vietor a slnko (ktovie, ako sa im to podarilo...). Na balkóne plastový stolík s dvoma stoličkami a popolníkom. Televízor mal tuším CINCH konektory (kto bude chcieť pripájať video).

Areál hotela Blue Sea

Pod cestou bolo malé parkovisko. Pod ním recepcia, jeden bazén (vraj so sladkou vodou), reštaurácia, ubytovania, malé námestíčko, minimarket, budova snacku (počas našej prítomnosti nevyužívaná), pool bar s velkým bazénom vraj so slanou vodou. Oproti recepcii boli ubytovania, kde sme mimochodom trávili volné chvíle aj my. Za bazénom (pri mori) detský kútik, WC a tzv. Theatro - plac na futbal, prípadne iné radovánky.

Reštaurácia a jedlo v hoteli Blue Sea

Krytá časť reštaurácie ponúkala posedenie, nápojovú časť, chlebovú časť, šalátovú časť, zákuskovú časť a časť s hlavným jedlom. Neskôr sa chlebová časť presťahovala a namiesto nej pribudla exibicionistická časť.
Takto honosne to samozrejme nebolo nazvané, ale lepšie to znie, ako keby som povedal, že tam bol kútik, kde ste si mohli odkrojiť z obschnutej veky, alebo zobrať nejaký cereálny suchár z čias, keď v Ierapetre prenocoval Napoleon.
Prve radostné zvolanie mojej polovičky na raňajkách bolo: aha - tu majú aj tmavé pečivo. Druhé zvolanie bolo: ale je tvrdé, ako na strúhanku. Navrhol som jej, že si to může zapiecť v toustovači. Problémom bolo nájsť dostatočne tenký kúsok, stroskotal aj môj pokus o prerezanie suchára, nakoľko sa pečivo rozdrobilo na niekoľko kúskov. Po nájdení tej správnej veľkosti sme sa pustili do opekania. Toust z toho vznikol. Ale bohužial, iba na prvé videnie. Prvé zakusnutie vyvrátilo naše predpoklady a tak sa manželka vrátila k pečivu bielemu.
Trochu preskočím a popíšem nápoje. Pivo a víno sa čapovalo. Na víno boli malé džbány, ale bolo ich treba získať včas, lebo bol všeobecný nedostatok skla. Sklo na pivo sa spočiatku používalo klasické - na džúsy. Niektorí jedinci to riešili čapovaním piva do vínových džbánikov. Ak uvážim, že pohár na džús mal 2,3 deci a džbánik na víno mal 2,5 deci, bolo to riešenie hodné Nobelovej ceny. Najmä, ked pivo penilo, tak títo mudrci vyberali penu lyžičkou. Tým ešte viac napenili džbán... Na pitie bola ešte voda, džúsy, káva, čaj a spomínané biele a červené víno (a kola a možno aj niečo iné).
Zákusky boli spočiatku velmi divné - pripomínalo to zápražku do polievky (múka a olej). Postupom sa však veľmi zlepšili a všetky krémové koláče boli pre mňa neodolateľné - či už pred, alebo aj po pive (a to je u mňa čo povedať). Nevýhodou bolo, že sa rýchlo minuli. Občas doniesli iný koláč, občas známe amarouny (červené želé), popri tom bolo ovocie (melóny, broskyne, jablká, čerešne), občas vyložili zmrzlinu a v čase najvačších náporov aspoň krém. Neskôr sa nás snažili oklamať tým, že na začiatku jedla vyložili iba ovocie či kompót a zákusky prišli na rad až neskôr.
V šalátovej časti mali predovšetkým paradajky, uhorky, cibulu, kapustu, horčicu, kečup a olivový olej s octom. Na raňajky tu boli predovšetkým cereálie, ale aj sladké bábovkovitého typu vo svetlom aj tmavom prevedení. Neskôr sem presunuli aj fetu (ak bola).
V hlavnej časti bola na raňajky praženica, vajce na tvrdo, zapečené rajčiny, kompót, jogurt, feta (neskôr zmizla - asi som ju zjedol...), jeden až tri druhy salámu a jeden druh tvrdého syra (nie obschnutého)...
Na obed boli dva druhy cestovín (napr. špagety a penne), syr, mäso, ryby, zemiaky, grécke špeciality (dolmady, mousaka a pod.) a potom nasledovala časť s tzazikami, gréckym šalátom, fetou a pod. Neskôr presunuli cestoviny do exibicionistickej časti, kde sa kuchár v modrých latexových rukavičkách učil robiť cestoviny. Mne pripadali o čosi tvrdšie ako predtým, keďže to robil na plyne, tak sa zhoršilo ovzdušie v jedálni a bolo ešte teplejšie. Ako atrakcia to bolo dobré, ale postavil som sa raz, kuchár vysypal do misy jednu várku cestovín, nabrali si to piati ľudia a čakali sme ďalších 15 munút na várku novú.
Jedlo bolo chutné a mohli si vybrať tak vyznavači mäsa, ako aj vegerariáni. Drobné aj väčšie nedostatky sa vyskytovali. Turnus pred nami mal napríklad na raňajky párky, ale nemal horčicu. My sme mali horčicu, ale nemali sme už párky. Olivy som ochutnal iba prvý deň, potom som ich už iba videl v šaláte. Feta nebola vždy, rovnako aj praženica na raňajky. Najväčším nedostatkom bolo pečivo (chlieb). Vykladali ho už večer a do rána stál nezakrytý na misiach (nenakrájaný). Tmavé pečivo bolo na tom ešte horšie. Kúsky z prvého dňa tam určite boli aj ten posledný - ale ako dekorácia to bolo efektné.
Raňajky boli od 7.30 do 10.00, obed od 12.30 do 14.30 a večera od 19.30 do 21.30. Misy sa pravidelne dopĺňali, neskôr však chýbali zákusky (časom dávali zákusky až neskôr, takže ich už bol dostatok), pivo, sem-tam ovocie.
Zo začiatku si každý čapoval všetko, na čo mal chuť, postupom času si však začali všímať náramky na ruke.

Pool bar

Bol otvorený od 10 do 23. hodiny. Podávali v ňom aj snacky, čo boli najčastejšie keksy, koláčíky z raňajok, prípadne nejaké malé ovocie. Bolo potrebné si to vypýtať, mali to zväčša pod pultom kvôli muchám a v obmedzenom množstve.
Z pitia pivo, biele aj červené víno, orange džús, lemonáda, soda, natural water, cola a z tvrdého brandy, ouzo, raki a prípadne aj iné nápoje (whisky, vodka, rum, gin) - aj keď to bolo individualne, lebo raz nemali whisky, potom iba za peniaze gin... Pivo podávali do predchladených pohárov, do ostatných dávali ľad. Časom prešli na poháre obyčajné a už ich ani nechladili.
Na odporúčanie poolbarmammy (je neprehliadnuteľná - a možno aj neobhnuteľná) sme okoštovali brendy s kolou, ouzo s lemonadou a raki s orangejuiceom. Ručím za to, že tieto tri kombinácie sú pitné (ale určite ich neskúšajte naraz).

More pri hoteli Blue Sea

Cestovka tvrdila, že pláž pri hoteli Blue Sea je z hrubšieho piesku - a to sedí. Sem-tam sú sice aj vačšie kamene, ale aspoň máte čím zaťažiť deku. Neskôr chodil maník po pláži s hrablami a fúrikom a zbieral kamene. Cestovka uviedla, že ležedlá a slnečníky pri bazénoch aj pri mori sú zadarmo - aj to sedí. To, čo cestovka neuviedla sú drobnosti. Pri vstupe do mora a až do vzdialenosti asi 50 až 60 metrov sú buď velké skaly, alebo kamenné platá (nedávam za vinu cestovke, predpokladám, že destinácie vyberá na veľtrhoch a má k dispozícii iba popis a pár fotografií prenajímateľa). Tie sú pre bosú nohu mimoriadne šmykľavé. Vždy, keď som niekoho videl ísť do vody, začal som si v duchu spievať - Je ťažké na vlastných nohách stáť, aj slamky sa chytám, keď more ma láka, mám odraté kolená... (volne upravené na dané pomery). Ja som si našťastie vzal outdoorové sandále (textilné remienky na podošve, obopínajúce aj členok), ktoré výborne držali aj na šmyklavých skalách, aj na obrastených platách. Nepríjemné to bolo iba vo vlnách, lebo človek nesmel skákať do vĺn, lebo mu nohy neustále zapadali do všelijakých dier v platách a aj dopad do týchto dier bol nepríjemný (ale to sa týkalo vlastne iba časti pred veľkým kamenným platom). Ake ak skákal v oblasti bez plát, tak jedine že sa mu šmýkali nohy.
More bolo v polovičke júna dostatočne teplé aj na dlhšííííí pobyt v ňom. Vietor vanúci od juhozápadu aj juhovýchodu prinášal vlnky, v ktorých sa dalo šantiť (aj na nafučke), vietor z vnútrozemia vytváral spenené more, v ktorom sa veľmi ťažko plávalo (tzv. huboplesky). Zažili sme taký silný vietor od pevniny, že sa vlny tvorili aj na vnútornom bazéne so sladkou vodou.
Ďalšia vec, na ktorú cestovka neupozornila bolo, že slnečníkov aj lehátok bolo málo. Mohli ste si ich vziať aj na útes, ale ráno pred raňajkami ste museli chytiť flek. Barmanka vyháňala iba ľudí, ktorí si odniesli lehátka až takmer do mora.

Zábava v Blue Sea

Zábavy sme zažili dosť, najmä keď sme konfrontovali hodnotenie cestovky (tichý, kľudný hotel) so skutočnosťou (talianska cestovka Phone and Go ho asi ponúkala ako klubový aj pre deti, takže tu mala asi tak osem animátorov či členov štábu, repráky zneli pri bazéne tak, že aj cikády mali čo robiť, ale musím uznať, že v noci okrem vetra a mierneho šumu z hlavnej cesty bolo ticho (opäť nedávam za vinu cestovke). Keď sa na to dívam po týždni, tak musím povedať, že Taliani boli hluční hlavne pri hudbe pri bare a pri večeri. Ale možno je to tým, že v predsezóne zo Slovenska išli najmä ľudia, ktorí hľadali kľud. Možno v sezóne budú hlučnejší Sováci
Talianski animátori neboli žiadni trochári (aj keď na začiatku som si myslel, že vypustili nejaký blázinec k bazénu, najmä taký vlasatý vynikal, ale časom som si zvykol na nich, aj na tú ich Bombu), takže sa dalo pridať na všelijaké ich vylomeniny - strečing na pláži aj v bazéne, všelijaké formy aerobiku, šipky, stolný tenis, futbal, petanque a pod.
Pri recepcii boli navyše dva biliardové stoly a dva či tri fungujúce (občas aj nie) divné počítače na zábavu a internet. Inet bol tušín za 1 € na 15 minút, ale nešiel vždy.
Ďalšia zábava sa nachádzala asi 500 metrov vľavo po pláži, kde bolo stredisko vodných radostí pri dalšom hoteli. Vodné koleso (15), banán (10), kajak (15/1 hod.), skúter (30/15 min, 70/30 min) a pod.

Okolie hotela Blue Sea

Tak tu neviem, čo napísať. Asfalt, pustatina a more. Hotel Blue Sky and Sea je dokonale izolovaný. Na severe pomerne rušná cesta z Ierapetry do Makrygialosu a Sitie, ktorá kedže nemá krajnicu, tak nie je vhodná nielen pre peších, ale asi ani pre bikerov a motorkárov. Na východe pustatina, po 500 metroch další hotel, potom nejaké skleníky a zase pustatina. Na západ sa tiahne pláž po najbližší útes a zase len pustatina. Najobľúbenehším miestom vychádzok po večeri sa preto stal úzky pruh medzi bazénom a pool-barom, kde sa až do 23. hodiny nalievalo zadarmo.
Ešte jedno zaujímavé miesto sa nachádzalo poblíž - malá plážička západne od hotela. To človek musel prejsť pár metrov po pláži smerom na Ierapetru, pred koncom pláže prejsť na poľnú cestu, ňou okolo nefunkčného skleníka (cestou vľavo), na konci skleníka je nezreteľný chodníček na útes a na konci útesu uvidíte pod sebou pokus o vybudovanie malej pláže. Dolu vedú schody, je tu aj búdka na vstup (rozpadnutá), pár vyvalených slnečníkov na betónovom stupni. Pod ním sa nachádza zmienená plážička s čiernym štrkom. Tu nie sú vidieť ani kamenné platá na vstupe. V čase mojej návštevy tu nikto nebol, na pláži bol však funkčný slnečník, takže pláž nebýva ľudoprázdna. Na tejto pláži sa mi zdali väčšie vlny ako na pláži hotelovej (ale vietor fúkal od juhozápadu, tak asi preto). Poľná cesta za plážou nevedie nikde, točí sa k polorozpadnutým hotelom a vyúsťuje na hlavnú cestu do Ierapetry.

Výlety z hotela Blue Sea

1. Pešo ďaleko nezájdete. Maximálne tak k bazénu, kde si dáte piť, posedíte a vrátite sa späť. Ešte jedna krátka prechádzaka je asi 300 až 500 metrov po ceste na Makrigialos. Je tam jeden MiniMarket. Pokiaľ dôjdete večer až sem a niečo kúpite, majiteľ sa opýta, z ktorého ste hotela a dá vám ako darček malé svetielko, aby ste nedošli k úhone naosvetlený na rušnej nočnej ceste (mám dojem, že na Slovensku by to fungovalo naopak, že po nákupe by majiteľa už nezaujímalo, čo sa s vami stane - ale najpravdepodobnejšie je, že ten nákup by mu nestál za to, aby vám čokolvek venoval).
2. Popri mori k dalšiemu hotelu na východe. Je tam zmienená požičovňa vodných atrakcií, pláž s trochu lepším vlezom do mora. Hotel s niekoľkými bazénmi, označenými ulicami a oveľa väčším počtom slnečníkov na pláži.
3. Autobus do Ierapetry - odchody autobusov na recepcii, cena 1,4 €, lístok sa kupuje u vodiča.
4. Fakultatívne výlety - sprievodca odporúča Knossos, vraj kto nebol v Knossose, ten nebol na Kréte (46 + 6 €). Ja tu nie som už tretíkrát a Knossos ma aj tak príliš neláka (ale chcel som ísť pozrieť). Pár šutrov, v ktorých sa aj tak nevyznáte a preto sú prehlásené za labyrint (alebo tak nejako to bolo). Prešiel som iné šutroviská, ktoré mi niečo hovorili - Festos (a hlavne jeho disk s nejakými hieroglyfmi), Gortys, kde vraj už voľakedy žilo na jednom mieste viac ako 30 000 ludí (čo je viac, ako v mnohých okresných mestách dnešného Slovenska) a kde sa dochoval prvý mestský písaný zákonník, Asklepion na Kose, kde liečil a učil Hippokrates, podla ktorého sa aj dnes skladá lekársky sľub a iné.
- Ďaľším odporúčaným výletom je Spinalonga - ostrov malomocných. Nachádza sa pri meste Agios Nikolaos a stredisku Elouna - údajne nexkluzívnejšej oblasti na Kréte. (51 + 2 €)
- Na Pláži Vai som už bol pred niekolkými rokmi (pozri hotel Nefeli, Platanias, Rethymno) (47 €).
- Ostrov Chrissi - lodný výlet (každý den - 25 €) - miestnym autobusom do Ierapetry, odtiaľ loďou tam a zasa späť a návrat medzimestským autobusom
- Aquapark (38 €)
- Santorini (70 + 10 €) - celodenný lodný s raňajkami a večerou, gréckym večerom a pod. Výlet som už absolvoval z Rethymna, akurát loď sa mi zdala rýchlejšia a preto sme na nej nemali piknik.

Výlety autom po Kréte

Požičali sme si auto kategórie A (rozumej Matiz s klimatizáciou za 44 E na deň) na dva dni. Dovezenie na druhý deň do hotela, vraj o 8.30. Pokojne idem na raňajky, po príchode na izbu už zvojí telefón. Keďže si s volajúcim nerozumieme, asi má službu recepčná, čo ovláda iba gréčtinu. Pri recepcii ma odchytáva maník, ukazujem mu voucher od delegáta, ten si vypýta môj vodičák, dá mi podpísať zmluvu, jednu kópiu mi vracia a predáva ma ďalšiemu maníkovi. Ten už štrngá kľúčami, vedie ma pred hotel, ospravedlňuje sa, že už nič na parkovanie nebolo voľné (ale na druhej strane je to Atos) a ukazuje mi, ako sa radia rýchlosti. Sirupu do 1/4 nádrže, lúči sa a pripomína, že kľúče stačí nechať na recepcii (aj stačilo).

Hotel Blue Sea - Makrys Gialos - Sitia - Vai - Itanos

Prvá trasa vedie smerom na Makrigialos (na každej mape sa píše inakšie - napr Makrys Yalos a pod). Prvá voľná pumpa, aj cena sa mi zdá tak trochu normálna (vraj od 1,2 do 1,4 E, ja som cestou autobusom pod 1,33 nevidel), tak čapujem za nominálnu cenu 1,349 E - pýtam za 20 E (otvorím nádrž a dám chlapíkovi 20 E, o všetko ostatné sa postará on). To by na prvý deň malo stačiť. Cesta sa kľukatí pozdĺž pobrežia, v dedinách 40, miestami aj menej, takže začínam chápať ten delegátov odhad času - vraj na Makrigialos je to zhruba 20 kilometrov a 40 minút. Cesta cez Makrygialos je už na začiatku sezóny prepchatá a navyše tam stavajú, takže je tu aj plno nákladiakov. Pokračujeme smer Pilalimata a Sitia. Cesta stúpa do kopca, klesá z kopca, znova stúpa, znova klesá. Okrem toho polovička občas zahlási: tam bol pekný výhľad, tam si mi mohol zastaviť na fotenie... (no nekopli by ste ju...)?
Pozn.: Nechcel som ísť do Sitie severnou stranou, aj keď by som tým mohol zapojíť do prehliadky aj Ha-gorge, ale severnú National road už poznám z pobytu z Nefeli a počítal som aj so slnkom, ktoré by kazilo fotky z protismeru.

Itanos

Cez Sitiu pokračujeme smerom na pláž Vai. Nezastavujeme sa, lebo túto cestu sme už absolvovali. Chceli sme sa síce pozrieť na kláštor Toplou, ale pred nami sa tam vyrútili asi tri autobusy turistov, tak radšej pokračujeme ďalej. Na križovatke pred plážou Vai opäť predávajú banány. Mám dojem, že si predavača s jeho autom ešte pamätám. Ale je možné, že si pamätám aj tie banány :) Pokračujeme ešte chvíľu rovno, až prichádzame na parkovisko pri pláži Itanos. Plážička malá, ale zdá sa mi krajšia, ako na známej Vai. Nad plážou ruiny, voľne prístupné s krásnymi výhľadmi na celé východné pobrežie Kréty.
Cesta pokračuje ešte pár kilometrov na sever, do najužšieho miesta. Na jednej strane cesty more, na druhej strane cesty more. Pred nami zákaz vjazdu. Tu je tuším vojenský priestor, tak ďalej nepokračujeme. Otáčam tátoša a prechádzam rovnakou cestou až k odbočke na Vai. Nejdeme tam, lebo tam už smeruje niekoľko autobusov a neviemkoľko aut. Nejdeme teda pozdraviť ani tú kozu, čo nás počítala pri poslednej návšteve a pokračujeme na Paleokastro a Zakros.

Zakros a Kato Zakros, Roklina mŕtvych (Dead gorge)

Trochu sa obávam, aby po minulotýždňovom zemetrasení so silou 5,5 Richtera neboli cesty zavalené, prepadlé alebo skleslé na duši - našťastie však márne. Cesty sú v dobrej kondícii a tak cez dedinu Zakros pokračujeme do časti Kato Zakros. Chcem si pozrieť aspoň časť rokliny mŕtvych (Dead gorge). Pomaly prechádzam pomedzi taverny a mierim na parkovisko pri minójskom paláci v Kato Zakros. Nejdem dnu, lebo tu si tie ruiny môžete prehliadnuť aj spoza plota. Cesta pokražuje až do ústia rokliny, aj tu sa dá parkovať. V rokline je teplo, teplejšie... - veď je poludnie. Po pár sto metroch to teda s polovičkou otáčame a vraciame sa k autu. Parkujeme na parkovisku, kde je napísané, že hostia taverny to môžu. Tak zájdeme do taverny. Mečiar ma neláka (swordfish), rovnako ani miestne špeciality, ktoré sa prepekali na neďalekom grile tak, že boli až zuhoľnatené. Dávame si teda iba piť - polovička pivo a ja iba juice z pravých pomarančov (neboli kubánske).
Manželka ide pešo dopredu, vraj fotiť, ja jej hovorím, že ju po ceste naložím (prípadne to dojde až do hotela...), idem teda autom pomaly a tam mi žena hovorí, že by si dala gyros, vraj ho majú v jednej taverne (no, nenakopli by ste ju???). Takže odparkujem znovu a ideme na gyros. Vedľa nás si dáva gyros divný ksicht. Nehovoril, tak neviem odkiaľ bol. Možno z Nemecka, možno z Anglicka, ale možno aj zo Slovenska. Na tanieri má gyros, vedľa prázdny pohár od čistej vody a polodopité pivo. Na nohách turistické poltopánky, trištvrťové nohavice - na ktoré mu akurát kvapla horčica z gyrosu. S meravou tvárou vzal servítku, namočil ju do piva a s kľudom angličana si škvrnu vyčistil. Dopil svoje pivo, vzal svoju bakuľu a vyrazil na prvé metre (alebo posledné?) trasy E4 - turistickej magistrály, ktorá tu začína.
Cestou domov prechádzame okolo vyústenia rokliny mŕtvych pri dedine Zakros a pred odbočkou na Xerokambos dopĺňam vodu v miestnom vodovode.

Xerokambos

Odbočky z Kato Zakros na Xerokambos sú dve za sebou, prvá pred studňou (vodovodom), druhá za, ja som išiel tou druhou (bližšie k dedine), lebo som nevedel, kde skončí prvá. Okrem toho je tam oficiálna cesta na Ziros a odtial na Xerokambos.
Pred dovolenkou som na nete pozeral aj na možnosť skrátiť si túto trasu, aby som nemusel ísť cez Ziros, ale informácie boli rozporné. Jedna hovorilo o tom, že je tam asfaltová cesta, druhá, že je to poľná cesta, keď som sa pýtal delegáta, ten mi povedal, že pravidlo je jednoduché, autom nemám ísť na neasfaltové cesty, ak na takú narazím, mám sa vrátiť. Povedal som, že je to divné pravidlo, že na Rodose mali lepšie - keď je cesta zakreslená v našej mape, tak cez ňu môžete ísť. Proste, Rodos bol lepší na plánovanie (pozor, aj v zmluve je uvedené, že ak sa Vám niečo stane s autom na neasfaltovej ceste, tak ste za to zodpovedný).
Pri preberaní auta som sa pýtal chlapíka z pôžičovne na možnosť prejazdu z Paleokastra na Zakros, ďalej na Xerokambos a na Moni Kapsa. Maník mi do mapy vyznačil, že z Paleokastra do Zakrosu áno, ale odiaľ mám ísť do Zirosu, potom na Xerokambos, naspäť do Zirosu, na hlavnú cestu takmer do Makrigialosu a popri mori ku kláštoru Kapsa.
Pokračoval som teda (alebo skôr napriek tomu) asfaltovou cestou do Xerokamba, kde sú okrem salín aj krásne pieskové pláže. Cesta bola v pohode, až na jeden asi kilometrový (maximálne 2-kilometrový) úsek, ktorý mal taký vymytý až vyfrézovaný asfalt - ale žiadne veľké diery na ceste, v pohode sa to dalo zníženou rýchlosťou prejsť.
Ešte pár sto metrov cez roklinu a už sa nám otvára pohľad na saliny a pieskovú pláž. Prichádzame autom až takmer k pláži. Nádherný piesok, kilometre okolo ani živej duše (ak nerátam ten karavan opodiaľ, pár áut, ktoré sa otáčajú pred nami a pod.). Ale vstup do mora je tradičný - skalnaté platá trčia z piesku. Cestou na Ziros sa zastavujeme ešte na druhej pieskovej pláži Xerokaba (pri zrúcaninách), tretiu už iba obdivujeme zhora, zo serpentín smerom na Ziros. Tu počúvame rady chlápka z pôžičovne a dávame sa popri vojenskom útvare s lietadlom, popri heliporte a cez Ziros na hlavnú cestu zo Sitie na Makrigialos.

Moni Kapsa a Makrigialos

Keďže čas už pokročil, do kláštora nejdeme. Iba si ho z cesty obzrieme a frčíme sa kúpať. Tamtamy hlásili, že v Makrigiale je piesková pláž. Podarilo sa mi dostať autom až k nej a posledné chvíle vychutnávame s pieskom na pláži, s pieskom v mori, s pieskom v (ešte že nefúkalo...)

Cesta späť do hotela Blue Sea

Cestou naspäť sa nikde neponáhľam, vychutnávam si pohľady na pobrežie, pláže, ale aj na vnútrozemie, hory... Pred Agia Fotia bliká oprotiidúce auto. Dlho-dlho nič, tak sa pýtam polovičky, či nenechala niečo na streche. Ale potom blikajúcich pribúda, tak v dedinách radšej ešte viac spomaľujem. Už idem takmer predpísanou 40. Niektorým sa to nepáči, tak ma predbiehajú. V Koutsounari ich stretávam, okrem radaru im robia spoločnosť aj dvaja policajti - no čo už...

Ierapetra - nočná

Po večeri sa vydávame do Ierapetry. Viem, že parkoviská sú pri prístavoch, ale nechce sa mi blúdiť spleťou jednosmeriek. Navyše, delegát tvrdí, že tu dávajú pomerne vysoké pokuty za parkovanie. Tak nechávam auto pri hoteli Petra Mare, hneď na začiatku Ierapetry. Odtiaľ je to do mesta kúsok po plážovej promenáde. Taverna, taverna, taverna, obchodík, taverna... Pri ceste naspäť sa zastavujeme v jednom z obchodíkov kúpiť nejaké suveníry a pohľadnice. Pred nami starší pár, pokladníčka sa ich pýta, odkiaľ sú. Slovenia! AAAA, Dakujem - hovorí predavačka. Manželia sa nechápavo pozerajú. Dakujem - opakuje predavačka. Tak jej hovorím, že Dakujem je Slovakia, a oni sú Slovenia. AAAA - začínajú blikať kontrolky predavačky, ale vynájde sa - hneď sa pýta páru, ako sa povie Thank You po Slovinsky...

Planina Lasitti - Psychro - Zeus cave - Malia

Na druhý deň výrážame do Ierapetry, kde za rovnaký peniaz tankujem rovnaké množstvo sirupu do auta. Potom miniem odbočku do Pachia Amos a keďže ignorujem menšie jednosmerky, do ktorých ma posiela GPS, tak mierim smerom na Messalari. Smerom dozadu výhľady na vodnú nádrž, vpravo zaujímavé pieskovcové útvary, pred nami asfaltka, ale v mape žiadna. Iba neasfaltové cesty. Pri samotnej dedine pokračuje asfaltka rovno, no mňa GPS aj cedulka posiela do dediny. Počúvam hlas techniky a vchádzam do úzkych uličiek. Na námestíčku sa na mňa zľava vyrúti ďalší motorizovaný turista. Idem teda rovno, ale cesta sa zužuje natoľko, že tam Atos neprejde. Medzitým turista mizne v miestach, odkiaľ som prišiel. Cúvam a vydávam sa smerom, odkiaľ prišiel. Po chvíľu vychádzam na cestu, po ktorej som išiel pôvodne. A technika sa tvári, že za nič nemôže. Pokračujeme teda rovno, smerom na Kalo Horio. Krásne okolie, vľavo roklina, cesta sa kľukatí až k moru. Napájame sa na National road a pokračujeme cez Agios Nikolaos do Napoli. Tu odbočíme z diaľnice a cez dedinu pokračujeme smer Lasitthi plató - kopce, kopce a zas kopce. Ale smer je značený vynikajúco. Na občerstvenie zastavujeme v neprehliadnuteľnej taverne Moutsounas pred dedinou Zenia. Majiteľ sa ma pokúša zaujať všelijakými technickými hračičkami, hlavolamami, ale nemám svoj deň. Poskladať písmeno T z drevených častí sa mi síce podarí, ale podobá sa to skôr na kaligrafický švabach. Potom dostávam do rúk niečo ako drevený podstavec pod vianočný stromček (podobá sa to na písmeno X z dvoch kúskov dreva). Majiteľ niekoľkokrát ukazuje, že to do seba ľahko zapadá, ľahko sa to vyberá. Zrazu mi to podá a už to nejde. Ani zľava, ani sprava, zhora, zdola, šikmo sprava, ľahko sprava s prekrížením a pretočením... No proste nijako. Tak mu to vraciam, že tieto hračky nič pre môj dovolenkový intelekt (napadol ma starý vtip, že adepti robili prijímačky do policajného zboru. Veľká oceľová platňa s vyrezaným kruhom, štvorcom a trojuholníkom. K tomu oceľová guľa, kocka a ihlan. Výsledky skúšok: 5 percent prijatých pre nadmernú inteligenciu, zvyšok pre nadmernú silu). Pri platení mi majiteľova malá dcéra predviedla, ako sa má ukážkovo poskladať písmeno T, aj ako rozpojiť kríž (ak napíšete na mail uvedený nižšie, pošlem Vám nípovedu ku krížu).

Zeus cave - Psychro

Príchod na planinu Lasithi a cesta do Psychra prebehli bez problémov, akurát všade boli smerovky na nejaký Eco park. V Psychre riadila v úzkych uličkách premávku čašníčka, nasledovala odbočka k jaskyni a parkovisko pod ňou. Parkovné 2 E, v blízkosti taverny, suveníry a WC. K jaskyni sme šliapali oslím chodníkom, skaly boli dosť vyšmýkané (všeobecne, nie od toho, na čo ste pôvodne mysleli). Ceduľka síce hlásala 20 minút, ale za polovičnú dobu sme došli aj s fotením v pohode. Oslotaxi (tzv. somár na somárovi, alebo tiež osol²) za 15 až 20 E - nad tými cenami krútili hlavami aj tie somáre.
Vstup do jaskyne 4 E. Jaskyňa Zeus cave je diera padajúca pod kopec, schodíky sú vybetónované, prehliadkový okruh trvá asi 5 až 10 minút (je to bez sprievodcu). Je tu dosť chladno, ale nezmrzli sme. Foťáky mali problém, buď mali málo svetla na zaostrenie alebo blesky kazili farebnú atmosféru jaskyne. Z jaskyne sme zostupovali klasickou cestou, je to vydlaždený chodník až k parkovisku.

Homo sapiens múzeum

Cesta autom pokračovala smerom na Maliu cez najbližší kopec (na Lasithi som tuším videl pumpu s cenou benzínu okolo 1,2 E/liter). Zastavili sme sa pri Múzeu Homo Sapiens. Zaujímavé, čo takého homo-sapiensíka nenapadne, niektoré výtvory boli naozaj nápadité. Trón, pes - mne sa najviac páčil orol pri ceste (alebo to bol sup???).

Malia

Cez najbližší kopec do Malie, tu som sa trochu povozil sem a tam, lebo som nemohol nájsť prístup k pláži. S manželkou sme boli dohodnutí, že sa tu zastavíme okúpať a pôjdeme ešte pozrieť Knossos. Po zaparkovaní sa však situácia zmenila o 180 stupňov. Piesočná pláž, vlny - no, nešlo odolať. Knossos musí počkať, či sa mu to páči, alebo nie. Tak sme zaparkovali na záhrade taverny, vzali si v taverne slnečník a lehátka za 5 E a vyvalili sa k moru. Vlastne, vovalili sme sa do mora. Ja trochu ďalej, kde sa vlny lámali a žena bližšie k brehu, kde ju to metalo sem a tam. Tak jej hovorím, nech ide do hlbšej vody. Vraj nemôže, aby som jej pomohol. Tak som ju trochu potiahol cez prvú vlnu, druhú vlnu, piatu vlnu, až prišla jedna, ktorú som takmer neustál a vtedy ma ešte aj manželka prudko potiahla dopredu (no, nenakopli by ste ju???). Za tú modrinu na stehne som sa prirodzene niekoľkokrát ospravedlnil a aj ona pochopila, že to nebolo naschvál :)))

Ceny Kréta 2008

Tu asi toho moc nebude. Keďže sme mali AI a takmer z hotela nohy nevytiahli. Takže krátko:
Auto Matiz A/C
1 deň mimosezóna 44 E, pri 3 dňoch od 41 E, sezóna cca o 4 E viac
Bicykel od 12 E na deň (delegát neodporúča ani bike ani motorku - cesty bez krajnice). Na južnom pobreží som videl iba jedného bikera, bol pricmundlý, šinul si to v protismere a neustále sa obzeral. Chcel som ho zraziť, že či, hajzel, nepočul, že cesty sú tu nebezpečné, ale keďže som nevedel, či to náhodou nie je miestny, tak som sa mu radšej vyhol :)
Pohľadnice 0,3 až 0,4 E
Slnečník a 2 lehátka v Malii 5 E na deň
Obed v taverne - cca 5 až 9 E
Gyros v Kato Zakros - 2,5 E
Džús z čerstvých pomarančov - cca 1,5 až 2,5 E
Pivo - cca 1 - 3 E za fľašu (často 0,33 l)
Na okraji Ierapetra (smer Pachia Amos) je Lidl, dá sa nakupiť lacnejšie (čo si pamätám, tak plechovka piva cca 0,4 E, víno cca 2,8 E za liter i menej, Pepsi 2 l cca 1,8 E

Postrehy Stefanynky

Dosť ľudí sa sťažovalo (skôr by som povedal, že frflalo), že je hotel starý, že im tečie voda, že im netečie voda, že im nedali toaletný papier, že je more skalnaté, že skaly sú aj na piesku, že je málo slnečníkov, že je málo lehátok, že je tvrdý chlieb, že je málo zákuskov, že je veľa cestovín - čo vyhovuje najviac Talianom, že je hotel hlučný (lebo sú tam taliani s deťmi), že veľmi fúka, že sú veľké vlny, že vlny sú malé, že občas nejde elektrika, že občas netečie voda, že občas nejde internet, že im chýba veľkoplošná obrazovka, že v okolí nič nie je, že by sem už nikdy nešli, že by sa sem hocikedy vrátili... (teraz ma napadlo, že na skalnaté more sa sťažovali hlavne tí, čo celý deň vylihovali pri bazéne).
Nie som riaditeľ Zemegule a priľahlého okolia, aby som riešil sťažnosti, dokonca nie som ani šéfom Dutej bútľavej vŕby, ktorá každého vypočuje a poradí mu, môžem však poskytnúť pár postrehov, ako sme vzniknuté neočakávané situácie riešili my, prípadne ľudia v našom okolí.

1. Situácie s ktorými nič nenarobíme

Vietor - ignorujte ho, po pár dňoch ustúpi. Pri mori sme ležali na ploche pri Teátre, kde aspoň nehnal na nás piesok. V prípade silnejšieho vetra sa možno kúpať v hornom bazéne, kde sa vytvárajú celkom slušné vlny. V aquaparkoch by ste museli platiť, tu máte atrakciu zadarmo.
Skaly v piesku na pláži - nezahadzujte ich, v prípade vetra Vám aspoň neodnesie osušku. Personál sa síce snaží zbierať väčšie kusy z pláže, ale to je len boj proti veterným mlynom.
Skalnaté more - je nepríjemné pre bosé nohy, pretože kamene a platá sú veľmi šmyklavé. Pomôžu topánky do vody, cvičky alebo sandále. Dá sa v nich pohodlne chodiť, celkom obstojne plávať.
Starý hotel - ak nechcete brať na Krétu Primalex, tak sa na to vykašlite. Ono to iba tá omietka tak divne vyzerá. Mojej manželke sa to páčilo natoľko, že ma takmer začala nahovárať, aby sme si niečo také spravili aj v paneláku :)
Netečie voda - ako väčšina gréckych hotelov má aj Blue Sea kolektory s vodou na streche. Netečúca voda môže byť príčinou výpadku elektriky (nefungujú čerpadlá), alebo preto, že niekto iný minul dostupnú vodu - veľa sa sprchoval, chcel si odpustiť chladnú vodu na pitie a pod.) - vtedy stačí, ak chvíľu počkáme (tak do 15 minút).
Tvrdý tmavý chlieb - túto položku som sem zaradil naschvál :))

2. Situácie, pri ktorých riešenie je triviálne

Veľké vlny - Ak fúka na jednej strane ostrova, na druhej obyčajne nie (stredisko Pachia Amos na severe je vzdialené cca 25 km)
Malé vlny - platí to isté, čo pri veľkých vlnách
Málo lehátok a slnečníkov - my sme to riešili tak, že cestou na raňajky sme vzali osušky, tie sme hodili na vyhliadnuté lehátka a poriadne ich prištipcovali a zaťažili skalami (aby ich vietor neodniesol). Je možné, že neskôr to budete musieť robiť skôr (ako pred raňajkami).
Toaletný papier - na WC boli 2 kotúče, raz sa nám stalo, že už dochádzal jeden papier a my sme sa obávali, či to s nami nezamáva, tak sme jednu prázdnu roličku nechali na posteli a - čáry máry fuk, papier sme po príchode z pláže objavili nový.
Málo zákuskov - to sme riešili tak, že som si naberal zakusky ešte pred hlavným jedlom (môžem povtrdiť, že vydržali až do konca). Neskôr bolo dobré urobiť si grétsky večer, to znamená posedieť dlhšie na obede či večeri a vziať si ich, keď priniesli novú várku.
Veľa cestovín (strava a hotel zamerané na Talianov) - Strava bola dostatočne pestrá a chutná na to, aby sa schuti najedol každý. Cestoviny patrili k tomu najlepšiemu, čo tam bolo (nehovorím, že boli najlepšie), a to doma jedávam cestoviny párkrát ročne, tu som si naberal (takmer) každý deň pol taniera. Keď hovorím, že strava bola chutná, myslím tým na to, že si každý môže vybrať to, čo mu chutí. Ja som si nakladal tak, aby som čo najviac ochutnal a aby som sa čo najviac najedol. Znamená to, že prvý tanier bol do polovice zaprataný cestovinami, k tomu prihodené trochu mäsa, 2 zemiaky, 2 lyžice tzazikov, nejaké rajčiny alebo šalát a prípadne feta-syr, plus zo všetkého, čo som chcel ochutnať. Na malý tanier som si robil vlastný variant gréckeho šalátu (rajčiny, cibula, tzaziky alebo majonéza, feta a poliať olivovým olejom a octom. Po ochutnaní a zjedení prvého taniera som si išiel nabrať tanier druhý, kde som už naberal iba to, čo mi chutilo najviac. Napríklad 3 kuracie štvrťky a k tomu grécky šalát. Priznám sa, že som neochutnal ryby (mám rád iba jedené doma, kde sa môžem hrabať v kostiach), alebo napríklad mne nechutí mousaka, tak som ju nejedol. Ale zato manželke chutí a tá si bola ešte 2-krát doberať, a zjedením 10 kuskov prekonala svoj doterajší rekord :).
Hlučný hotel - rev reproduktora pri bazéne sa márne snažili prekonať cikády - občas sa síce zdalo, že sa im to podarí, ale elektrika je mocný pomocník v boji proti prírode. Na pláži si lehátka môžete odtiahnuť trochu ďalej od hotela a mať tak viac súkromia. Keďže sme boli v predsezóne, nebola ešte hlučná ani hlavná cesta (ale v sezóne to môže byť iné) a pretože tam bolo aj dosť talianskych detí, tak nevyhlukovali v noci ani ich dospelí predkovia.
Nejde elektrika a internet - to je nepríjemné pri klimatizácii, ale zväčša sa to spravilo samo, výpadok chladničky nebol až taký dramatický, keďže sme mali AI, no a pretože som nepozeral ani futbal, tak ma tie grécke a nemecké reklamy ustavične bežiace ani nezaujímali. Trochu chýbala tá hudba z rádiobudíka, ale to sa dá napraviť buď tak, že si z domu vezmete bubon, alebo sa pridáte k nejakým veselším "východniarom" :). Internet vraj občas zhltol mincu - a nešiel. Tu mám rady iba tri - nesurfujte, ak surfujete - nehádžte, ak aj hodíte a ono to nejde - potom sa nečudujte.
V okolí nič nie je - Ale je - druhý hotel, druhá pláž, vodné radovánky na druhej pláži, Go-kart v blízkosti (cca 400 metrov - ak sa vám nechce ísť pešo, z recepcie sa dá zavolať a oni vám pošlú grátis auto na odvezenie a dovoz do hotela), pred hotelom stojí autobus do Ierapetry a do Makrygiala. Pri Makrygiale je niekoľko zaujímavých roklin (Pefki, Orino, Pervolakia...), ktoré určite stoja za prechádzku.

3. Situácie, na ktoré sa neoplatí ani reagovať

Zdá sa Vám, že je hotel zameraný na Talianov??? - Ak je tam prevaha Talianov, prečo nie. Ak si slovenská cestovka (pardón cestovky) budú môcť dovoliť v jednom hoteli minimálne 4 (slovom štyroch) animátorov (každý deň, nieže v pondelok Anča s 10-minútovým aerobikom), v utorok pustený magnetofón, v stredu Ďuro chlastá pri bazéne ako kultúrna vložka...) a popritom ďalších členov štábu (videl som minimálne ďalších troch), tak sa budú musieť uskromniť aj Taliani.
Zdá sa Vám, že by sa zmenšili rady, keby otvorili ďalší výdajný pult na jedlo??? - Neverte. Ja som to zažil v Palm Beach na Korfu. Ľudia stáli aj tam aj tam a pri druhom kontrolovali, či ten kúsok mäsa nie je náhodou krajší ako ten, ktorý už majú na tanieri :)
Zdá sa Vám, že hotel by bol atraktívnejší, keby vymenili starší nábytok, opravili neopravené, ihneď reagovali na všetky sťažnosti a pod.??? - Nebláznite. Veď by to potom nebol dvoj- až trojhviezdičkový hotel, ktorý ste si zaplatili, ale 5* hotel plný Rusov, Nemcov..., kde si vážia hlavne tých, čo míňajú veľa peňazí? A do takého by ste chceli ísť... Naozaj???
Chceli by ste, aby pri bazéne bolo viac miesta, aby tam neotravovali tí blázniví Taliani, aby upravili pláž aj more, aby namiesto cestovín boli bryndzové halušky, haruľa a vepřo-knedlo-zelo??? - Vychádzky skončili, páni a dámy. Vráťte sa do svojich ciel, pán doktor Vám predpíše nové lieky a sestrička zmeria teplotu :-))))))))

Zdajú sa Vám moje rady uhodené??? - tak si ich nevšímajte :(((. Skúste si namiesto toho radšej prečítať stránky, kde sa ľudia iba sťažujú. Určite to uľahodí Vášmu EGU.

Doplnky Stefanynky

Zaujímavá bola jazda po východnom vnútrozemí. Velká časť krétskych žien (tzv. kreténynky, skloňovať podľa vzoru Stefanynka) sú nižšieho vzrastu. Keďže vo farmárskych rodinách sú obľúbené menšie nákladné automobily (Fordy, Nisany s korbou), bolo zaujímavé stretnúť na ceste takúto kombináciu. Spoznáte to ľahko. Oproti vám sa vyrúti veľké auto bez vodiča, iba medzi vrchom volantu a palubnou doskou blikajú oči.

Mapa Kréty bola k dispozícii na recepcii hotela, nejaké doniesol aj delegát a jednu som dostal pri preberaní auta. Všetky mapy boli zhruba rovnaké, s autom som dostal najstaršiu mapu (2004), tie druhé dve boli tuším z roku 2006 a 2007. Novšie obsahovali aj novšie cesty, ale na druhej strane, mapa dodaná s autom bola prehľadnejšia. Zaujímavé to bolo pri prvom výlete, keď som sa pred výletom pozeral, ako najlepšie na Itanos. Cestou sa manželka orientovala podľa mapy z autopôžičovne a pýta sa ma, kam to presne ideme. - Na Itanos. - Ale také niečo tu nie je. - Čoby nebolo, veď som pozeral pred cestou a Itanos tam bol. - No ale teraz tu nie je... (nakoniec sa všetko vyriešilo, v novších naozaj je a v staršej nie).

---

Otázky - odpovede o hoteli Blue Sea, Ierapetra, Kréta

Mám na Vás obrovskú prosbu, bolo by možné keby ste mi poslali aj nejaké foto interiéru hotela a hlavne izby? Po prečítaní tohto Vášho článku - Hotel Blue Sea - Ierapetra ma obrovská radosť z dovolenky nejako pomaly ale isto opúšťa a najradšej by som sa rozbehla do cestovky a túto našu "super" dovolenku úplne zrušila. Prosím Vás dajte mi vedieť, či to bolo skutočne také hrozné ako to opisujete, pretože tam ideme s manželom a naším 6 ročným synom, ktorý sa neskutočne teší na dovolenku. Zatiaľ sme v Grécku ešte neboli, boli sme len ako správni slováci v Chorvátsku.
Mirka

Dobrý deň, nejaké fotky izby mám, pohladám a pošlem dodatočne. Dovolenku rozhodne NERUŠTE
Ak sa Vám zdá, že to opisujem ako hrozné, tak sa veľmi ospravedlňujem, musím si to po sebe prečítať ešte raz, prípadne tam doplniť niektoré veci.
Dovolenka bola super, ibaže si ju musíte chcieť vychutnať aj Vy. Na stránke spomínam určité nedostatky, s ktorými som sa stretol ja, alebo sa na ne nejakým spôsobom sťažovali ostatní spolucestujúci. Ale okrem toho na stránke dúfam spomínam hlavne to, z čoho sa dá na dovolenke ťažiť.
Moja žena sa vyjadrila, že by do tohto hotela už nešla - no ale čakala pred dovolenkou, že tu bude krásne morské pieskové dno a veľké vlny. Iní dovolenkári na pláži vedľa nás telefonovali domov (ja viem, že počúvať sa nemá, ale tu to inak nešlo), že takú nádhernú pláž v Chorvátsku nikde nemali. Mne sa dovolenka páčila a to dosť. Na kamene v mori zabudnem. Na to, že som 10 minút čakal namydlený pod sprchou, kým natečie voda tiež zabudnem. Že nebola elektrika ma až tak netrápi. Ale nezabudnem, že som si mohol prejsť východné pobrežie - Kato Zakros, Xerokambos. Že som videl planinu Lasithi, jaskyňu boha Dia, že som videl bláznivého talianskeho animátora. Rovnako nezabudnem na chutné jedlo. Tým chcem povedať, že každý má svoj názor, svoje priority.
A teraz k Vašej otázke. Bola to taká fantastická dovolenka, akú sme si len mohli spraviť. Ubytko bolo štandardné ako v celom Grécku (bol som tento rok deviaty raz, tak snáď môžem hodnotiť), s tou vodou to už po tých rokoch chápem, pretože všade v Stredozemí zohrievajú vodu na strechách v takých sudoch a jednoducho, keď sa voda minie, tak chvíľu trvá, kým dotečie.
Výhodou je pitná voda vo vodovode (aj keď trochu teplejšia - ale to sa dá napraviť v chladničke). Klíma je tiež super, navyše tu neboli komári. S vetrom nič nenarobím, švagrovci boli v rovnakom čase na opačnej strane ostrova a tiež tam mali silný vietor a také vlny, že ich plavčík 4 dni nepustil do mora.
Strava bola fantastická, chutná (neviem, či ste už čítala aj môj dodatok, neustále si totiž na niečo spomínam a tak to môžem doplniť, alebo aj niečo zmeniť - ako po tomto zamyslení), len si ju treba vychutnať, ako ja hovorím - ochutnať zo všetkého trochu a potom sa doraziť tým, čo mi najviac chutí. Ak sa niekto sťažoval, tak najmä tí, ktorí si nabrali "pretekajúci tanier" zo všetkého, čo tam bolo, a keď im to nechutilo, tak to nechali na tanieri. Zákusky boli tiež fantastické, ja zjem ročne tak 5-6 kúskov, tu som si dával každý deň aj dva. Najmä tie pudingové a také tie s bielou penou (chutili ako s nanučkou) odporúčam nielen synovi, ale aj Vám.
Napísal som, že Taliani sú hluční, ale oni začínali až o desiatej, mali také bloky (cvičenie, hry a pod.), takže to nebolo až také strašné. Výhodou je, že oni tam majú detský klub a nejaké cavyky so Slovákmi nerobia, takže verím, že jak pustíte syna o desiatej medzi ostatné deti, tak až do desiatej až jedenástej večer máte viac-menej pokoj. Rovnako je to aj s aktivitami pre dospelých. Nás tiež volali hrať petanque, ale keďže som to ešte nikdy nehral, tak som sa iba prizeral.
Šou bola, keď dvakrát denne tancovali tú ich Bombu (pochopíte až uvidíte...), to sa zhŕkli okolo ľudia s kamerami, foťákmi, deti tancovali s nimi, občas sa pridali aj dospelí. Ja som skutočne až tu pochopil, čo znamená skutočná klubová dovolenka. Večer okolo desiatej mali deti ešte rôzne programy, tancovali, hrali divadlo (vlastne to hlavne animátori s deťmi) a pod.
Personál je milý. Obľúbenou je najmä vedúca v poolbare - je to taká neprehliadnuteľná osôbka v čiernom. Komunikuje anglicky, taliansky, grécky, možno aj inými jazykmi, no a potom ručne (to znamená, že určite porozumie aj slovákovi neznalému reči). Bol som svedkom toho, ako jej pani zo slovenska hovorila, že chce vodu. Bol som zvedavý, ako to vyriešia, tak som čakal, ale nebol žiaden problém, barmanka pochopila, ukázala, že či to... a ukázala rukami, ako že pláva, Slovenka prikývla a dostala, čo chcela. Naši chlapi ju zase naučili, že bier je po slovensky pivo a potom už fungovala aj na pivo.
Upratovačky upratovali u nás okolo obeda, pokiaľ sme sa tam vyskytli a chvíľu počkali, veľmi sa nám ospravedlňovali, že nás zdržali...
Ak si to môžete dovoliť, odporúčam požičať si auto. Najmä pláže v Malii s veľkými vlnami, v ktorých sme sa vybláznili dosýtosti, prípadne pláže na východe ostrova (Itanos, Vai, Xerokambos...), či návšteva nejakej rokliny v blízkosti Makrygiala, alebo aj pláž v Makrygiale. Tu sa dá dostať aj linkovým autobusom priamo od hotela. Hotel Blue Sea Vám za nedodanú stravu dá balíček (treba nahlásiť deň vopred na recepcii tuším do 18 hodiny, ale my sme aj trochu neskôr a problém nebol - volalo sa to Basket launch /baskit launč/ - bola to 0,75 l voda, zlepený chlebík, vajce, rajčina a pomaranč. Vyberete si to pri raňajkách a nie je problém doplniť si to podľa vlastnej chuti.
Pokiaľ budete mať záujem, pošlem aj nejakú naskenovanu mapu Krety, inač pri recepcii mali cestovky dosť máp Kréty.
Výhodou hotela je aj to, že nehľadeli na to, že si ľudia občas vezmú niečo na jedenie aj na izbu. Využívali to nielen rodiny s deťmi, ktoré toho obyčajne v jedálni veľa nezjedli, ale neskôr to doháňali. Nejaký ten snack bol síce dostupný aj pri pool bare, ale bol dosť chudobný. Keďže tam majú dosť veľký priestor označený ako Snack, je možné, že v sezóne sa ponuka zmení. Raňajky boli 7,30 až 10, obed 12,30 až 14 a večera 19,30 až 21,30. Dalo sa posedieť aj dlhšie, najmä vonku. Aj keď som zvyknutý jedlo do seba skôr nahádzať, tu sme si to s manželkou vychutnávali a sedeli nad pivom a vínom dosť dlhooooo. :)
More je skalnaté a s tým nenarobíte nič. Vezmite pre seba aj pre syna nejakú obuv do vody, v ktorej sa dá aj plávať a má uchytenú aj pätu. Skaly nie sú ostré, ale sú veľmi šmykľavé. Ak sa na dovolenke dokážete aj uvoľniť a zasmiať, odporúčam Vám pozerať, ako chodia do vody najmä noví dovolenkári. Pripomína to trochu disko-tanec alebo balansujúcich ľudí vo vode... Mojou zábavkou bolo chodiť do vody po platách. Na úrovni tyčí na volejbal siahali platá až k brehu, potom sa to vinulo takým cik-cakom asi 50 metrov do mora (niečo ako modelky na móle). Voda bola fantasticky teplá už počas nášho pobytu, krásna čistá, ale slaná. Odporúčam okuliare a šnorchel, pod vodou je to tiež zaujímavé.
Skalky sú popri pobreží pekné, farebné, občas sa nájde aj nejaká mušla. Spomínam si, že keď bol syn v mladšom veku, tak vždy hľadal farebné kamienky alebo sklíčka. Dajú sa hádzať "žabky", syna určite poteší prechádzka k ďalšiemu hotelu - pozrieť skútre, člny... Ak Vám budú vadiť hlučnejší taliani na pláži, aj tak to budete riešiť tak, že sa zgrupnete okolo nejakej slovenskej skupiny a budete pravdepodobne rovnako hluční ako oni :)
Zabudol som, že pri bezéne je aj ping-pong a šipky, plac na minifutbal či basketbal, no a tenisový kurt za jedálňou. Navyše medzi oboma hotelmi je obrovské miesto, tu sa dajú poriadať aj veľké športové zápolenia. Záleží len na Vás, čo chcete robiť.
Minimarket v areáli je pomerne hrozne zásobený, ale nečakám, že by tam mali mať zásoby potravín ako v Lidli, keď v hoteli je jedlo a pitie zadarmo. Obchodík za areálom je zásobený trochu lepšie, hlavne nafukovacími vecami k vode a suvenírmi.
To je zatiaľ všetko, ťažko sa mi píšu nejaké všeobecné odporúčania keď neviem, čo by ste chceli robiť, či by ste chceli aj niekde úsť, alebo len ležať pri mori či pri bazéne.
+ Doplnil som nejaké fotky areálu a izby do albumu.
Štefan, júl 2008

---

Na internete som sa dostala na Vasu stranku, kde bol aj Hotel Blue Sea v Ielapetra - Kreta. Som z toho trosku rozcarovana a preto ak by bolo mozne chcem vas poprosit este o niekolko doplnujucich informacii. Do hotela sa chystame 1.8., ideme s troma detmi a najmensie ma 8-mesiacov. Dost ma zaujima prebieh cesty a casovy harmonogram - pretoze cestovky uvadzaja cestu lietadlom 90 minut a z Vasho popisu mi vychadza nieco ine. Dost pre mna podstatna je otazka delegata, on nebol v hotely? A co lekarska sluzba? Je mozne na plazi najs miesto v tieni - je tam nejaka zona so stromami? Velmi pekne dakujem,
Milada

Dobrý deň,
Ja myslim, že z hotela strach nemusíte mať, Slováci tam boli s malými deťmi, aj keď nie až s takými malými, ale tušim nejakí Taliani mali aj celkom malé dieťa. Cesta lietadlom trvá trošku dlhšie, asi 2,5 hodiny (pozeral som na stránku Tatratouru, tých 90 minút udávajú cestu autobusom z letiska do hotela, ale možno som nenašiel údaj, na ktorý ste naďabila Vy. V tom pripade by cestovka mala pravdu iba v prípade, že začiatok cesty zoberie v gréckom čase a prilet v našom). V lietadle boli aj veľmi maličké deti (cestovali do iných destinácií na Kréte) a cestu prekonali úplne bez problémov (asi mali aj šťastie, že leteli v noci).
Na letisku sme čakali klasicky na batožinu, potom sme vyšli pred letiskovú halu a rovno nastúpili do autobusu. Autobus išiel na východ ostrova, vyložili sme pár dovolenkárov v hoteli Thermis v Kokini Hani a potom sme už išli do Ierapetry. V Ierapetre sme vyložili ďalších dovolenkárov v hoteli Petra Mare a po približne 5 až 10 minútach sme boli pri hoteli Blue Sea. Neviem celkom presne, kolko trvala cesta z letiska do hotela, odhadujem to na cca 2 hodiny - bude to ale záležať aj na čase, v ktorom pricestujete. My sme došli hneď ráno, tak možno bolo na cestach viac "robotnikov", ktorí sa neponáhľaju, neskôr možno bude viac "turistov" a ti pôjdu rýchlejšie a tak nebudú spomalovať ani váš autobus...
Delegát nás odprevadil na recepciu, chvilu sa zdržal a potom odišiel s tým, že sa uvidime až o tri dni (v sobotu ráno sme prišli, v pondelok poobede bolo stretnutie). Počas pobytu nebol ubytovaný v našom hoteli, dochádzal iba na stretnutia (po prichode nových, na pravidelné stretnutia aj na stretnutia pred odchodom - keďže sa turnusy striedali nepravidelne, tak tam bol cca každý druhý až tretí deň.) My sme ho potrebovali iba na požičanie auta a potom na upresnenie odchodu.
Lekárska služba sa rieši cez recepciu, tam by bol asi delegát väčšinou zbytočný, možno ako tlmočnik. Na recepcii je na nástenke telefónne čislo na zmluvného lekára, nahlási sa mu hotel a číslo izby, ten pride rovno do hotela, na izbu k chorému. Podla slov delegáta sa za ošetrenie platí (okolo 80 Eur i viac), lekár vydá potvrdenie a to Vám doma poistovňa preplatí (veci okolo ošetrenia - iba čo si pamätám z počutia).
Miesto v tieni si určite nájdete, aj keď na pláži hlavne pod slnečníkom. Na konci pláže, tesne pri terase pool baru je sice jeden rad stromov (tuším sa volajú Tamaryšky), ale tie poskytnú tieň hlavne na tú terasu (no a potom je na nich zopár Cikád, ktoré budú Vášho malého rušiť zo spánku). Pre Vás bude lepšie chytiť si miesto na pláži pod slnečníkmi, alebo ešte lepšie pod slnečníkmi pri bazéne. Na strane bazéna, ktorá je vzialená od mora je nielen dostatok zelene, ale aj akási strieška, takže je tam dosť tieňa. Odporúčam pred raňajkami si ísť obsadiť lehátka (hodiť na ne osušky). Navyše, deti tam budú mať blízko detskú časť bazéna.
Ďalšou možnosťou je doniesť si lehátka na betónový plac za Teatrom (je to vľavo pri pohľade od Poll baru k moru). Je tam jeden strom, pod ktorý sa dá schovať a výhodou pre Vás môže byť aj to, že na konci placu je hadica, ktorou sa da naplniť detský nafukovací bazénik (pripadne po osprchovani dokážete rozoznať, ktoré je Vaše dieťa).
Už začiatkom júna bolo poriadne dusno, ako sa na najjužnejšie mesto Európy patrí. Keď nefukalo, bolo na nevydržanie. Na pláži je tmavý piesok, ten páli na bosú nohu poriadne. Na more Vám pripomeniem ešte raz obuv do vody nielen pre deti, ale aj pre Vás - kamene aj platá su veľmi šmyklavé.
My sme mali bungalovy otočené na Východ, takže ráno, keď sme boli na pláži nám slnko pieklo do izby (samozrejme, že sme mali zastreté žalúzie a pustenú klímu), ale k večeru už svietilo zozadu, takže sa dalo príjemne vegetiť na balkóne. Rodiny s dvoma deťmi byvali v komplexe vedľa nás (predpokladám, že to boli tie rodinné izby pre 2+2 osoby. Neviem, ako sú vybavené rodinné izby, ale predpokladám, že podobne ako naše izby. Na izbe sme mali poháre na pitie.
V jedálni mali pripravené aj vysoké detské stoličky (ja som videl tuším dve). Rodičia si z jedálne bežne naberali hlavne vodu do pollitrovych fliaš (asi na pripravu stravy pre najmenších), prípadne aj nejaký ten džús pre väčších. Voda na izbe bola síce pitná (mám vyskúšané na sebe), ale na malých deťoch by som to neskúšal. Personál nedal na sebe poznať, ani keď sa nejaký ten tanier rozbil. Takže si kľudne naberali aj také 4 - 5-ročné deti. Tie mali menši problémik akurát pri Pool bare, kde na nich barmanka nedovidela (ale ako som si všimol, aj to sa riešilo bez problémov).
Rodičia si ťažkali akurát na to, že menšie deti mali problém s "náramkami", že ich nechceli nosiť.
My sme došli do hotela a izby sme mali viac-menej pripravené, takisto sme začínali raňajkami. Pri odchode sme končili raňajkami a odchádzali z hotela okolo 11,30. Bol tam ale turnus, ktorý odchádzal až okolo 23 hodiny a izby museli uvoľniť už okolo obeda (to len, aby ste vedela, neviem, ako to má váš turnus).
Odporúčam Vám na cestu do lietadla si vziať pollitrovú fľašu s vodou (prípadne dve), síce Vás nepustia s ňou cez kontrolu, ale prázdnu fľašu môžete mať bez problémov a za kontrolou už nie je problém ju naplniť (napr. v bufete či na WC). Rovnako po prilete do Heraklionu ju môžete doplniť, pretože ináč nebudete mať pre deti čo piť - ani na cestu z letiska do hotela (to sú tie približne 2 hodiny).
Gréci rovnako nepúšťali tekutiny cez kontrolu pri ceste naspät, akurát umožnili, aby ste plnú fľašu dopili hneď za kontrolou a až potom ju odložili (alebo zas preniesli prázdnu a doplnili ju za kontrolou).
Občerstvenie na palube lietadla bolo klasické - chudobnejšie - jedna studená bagetka (ciabata) so syrom, šunkou a majonézou, k tomu nealko, čaj a káva (aby ste vedeli, čo vziať pre deti).
Cesta z letiska Heraklion do Ierapetry - zo začiatku je lepšie sedieť na miestach za vodičom - vidíte more, strediská, po odbočení z Pachia Amos do Ierapetry vidite ešte roklinu Ha (taký klin v kopci), po prichode do Ierapetry je to zaujimavejšie vpravo (more, pláže).
Štefan, júl 2008

---

Poznámka: Výber z uverejnených postrehov z hotela Blue Sea pri Ierapetre je zverejnený aj na stránke www.recenzie-hotelov.sk